< !DOCTYPE html>
Motorové oleje
Motorový olej je technologicky veľmi zložitý výrobok. Jeho vlastnosti sa klasifikujú radom rôznych technických parametrov a sú naň kladené mnohokrát protichodné technické požiadavky.
< !DOCTYPE html>
Motorový olej je technologicky veľmi zložitý výrobok. Jeho vlastnosti sa klasifikujú radom rôznych technických parametrov a sú naň kladené mnohokrát protichodné technické požiadavky.
Narodil sa 18. Marca 1858 v Paríži, ako druhé dieťa z troch (Theodor, Rudolph, Elisa). Diesloví rodičia boli emigranti v narodení v Nemecku a žijúci vo Francúzsku.
Diesel strávil svoje skoré detstvo vo Francúzsku, ale ako dôsledok Francúzsko Pruskej vojny v roku 1870, jeho rodina bola nútená odísť a emigrovať do Londýna. Pred skončením vojny ho mama poslala ako 12 ročného do Ausburgu, bývať k jeho tete. Tu sa naučil po nemecky a začal navštevovať kráľovskú základnú obchodnú školu Königliche Kreis-Gewerbsschule, kde jeho ujo vyučoval matematiku. Keď mal 14 rokov napísal svojim rodičom, že sa chce stať inžinierom a po skončení základnej školskej dochádzky v roku 1873, sa zapísal do Priemyselnej školy v Ausburgu. Neskôr v roku 1875, získal prospechové štipendium od kráľovskej Bavorskej Polytechnickej školy v Mníchove, kde ho vyučovali profesori ako napríklad Carl Von Linde. Diesel nebol schopný vyštudovať spolu s jeho triedou v júli 1879, pretože mal záchvat týfusu. Pokiaľ čakal na nasledujúce skúšky, zbieral praktické skúsenosti vo fabrike bratov Sulzerovcov vo Wintherthur, Švajčiarsko.
Nikolaus Otto sa narodil 14. Júna 1832 v Holzhausene v Nemecku. Otto pochádzal z farmárskej rodiny. Jeho otec vlastnil miestnu poštu. Navštevoval obchodnú školu a v 16 rokoch školu zanechal.
Pracoval ako pisár- úradník a pocestný obchodný predajca čaju, kávy, kuchynského riadu a cukru na Nemeckej strane hraníc s Francúzskom a Belgickom. Otto bol ženatý s Annou Gossi a mali spolu sedem detí. Jeho najznámejším synom bol Gustav Otto, konštruktér lietadiel. Nikolaus otto sa stretol s významným konštruktérom Leinorom a spoločne pracovali na vývoji motora.
Bohužiaľ Leinorov motor bol neúspešný a počiatočné vyhliadky boli zlé. Pocítili to časom aj na popularite. Bola to čiastočná daň za problematický a obtiažný elektrický vstrekovací systém, ale hlavne najväčšiu zásluhu si pripísalo drahé palivo. V priemere 100 centimetrov kubických paliva bolo spálených na jednu konskú silu za hodinu, čo bolo príliš veľa a príliš drahé. Taktiež aj veľké množstvo požadovanej chladiacej kvapaliny zavážilo pri neúspechu projektu.