Jazda Citroen C4 1,6 HDi 68 kW (mini-test)

Citroen patril dlhé roky medzi avantgardné značky automobilov, hlavne dizajnom. Časy sa však zmenili a s príchodom faceliftovaného ZX to už nebolo také dramatické. Xsara bola pekná, ale tiež netrčala až tak mimo triedu. Prvá generácia C4 veľa zmenila. Volant s pevným stredom a absolútne rozdielne karosérie pre trojdverovú a päťdverovú verziu neboli štandardom. Teraz je na trhu už druhá generácia C4. Zatiaľ v päťdverovom usporiadaní. Volant je už normálny, ale dizajn je znova mierne výstrednejší.

Pocity

Pocity z auta boli rôznorodé, pozitívne aj negatívne. Z hľadiska dlhodobého jazdenia je úplne zbytočná lakťová opierka. Je až tak vzadu, že je pre ňu príznačnejší názov vyvýšený koniec stredovej konzoly. Veľa dôvery nevzbudí ani ovládanie tempomatu a rádia na volante. Takýto zvuk tlačidiel sa už nenosí.

Pohľad do vnútorného spätného zrkadla odhalí relatívne malé zadné okno, ale účel spĺňa. Lepšie sa situácia za autom kontroluje podľa vonkajších zrkadiel, ktoré majú veľkú plochu a pekne v nich vidno, čo sa vzadu deje.

Auto zastavuje veľmi razantne, brzdný účinok je nadpriemerný. Jedinou zlou stránkou bŕzd je dávkovanie. Niekedy sa zdá, že sú buď-alebo. Buď brzdia naplno, alebo vôbec. Po troche cviku sa však dá nato zvyknúť.

Gumové radenie prevodov a húpavý podvozok uzatvárajú zlé vlastnosti. Avšak tu je protiargument, že auto nie je závodné, ale je určené na pohodlné presuny. Tým pádom sa dá pri gumovom radení privrieť oko a mäkší podvozok znamená neskutočný komfort cestovania.

Dizajnovo auto jednoznačne zaujme. Hodili by sa k nemu výraznejšie farby. Strieborná pôsobí síce precízne, ale chladne. Žltá alebo zelená by auto spravili sympatickejším. Zvonka má človek pocit, že vnútri nebude veľa miesta. Avšak za 1,8 metrového človeka si dokáže sadnúť ďalší taký.

Po sadnutí za volant je všetko akurát na dosah. Prístrojová doska sa teda podarila. Smäd vodiča je ľahko riešiteľný, pretože v oboch predných dverách sú schránky veľkosti menšej jaskyne. Materiály použité na časti interiéru vyzerajú veľmi kvalitne a je predpoklad, že nezačnú drnčať dlhú dobu. Znova ale platí to isté ako pri exteriéri. Farby, farby, farby! Čierna pôsobí trochu fádne.

Motor 1,6 HDi s výkonom 68 kW (92 k) sa môže spočiatku javiť ako nutné minimum. Avšak aj ten dokáže s autom slušne zacvičiť. Spotreba sa pohybuje v okolí 5 litrovej hranice. Aj tak sa ako lepšia alternatíva javí výkonnejšia 82 kW verzia so šesťstupňovou prevodovkou.

Celkový dojem

Malé auto na veľké a pohodlné výlety s prehliadnuteľnými nedostatkami.