Test Škoda Fabia Combi 1,2 HTP (47kW)

Test jedného z najpopulárnejších vozidiel v našich končinách nedal na seba dlho čakať. Škoda Fabia prvej generácie je u nás veľmi rozšírená a teší sa veľkej obľube. Prečo je to tak sa posnažím priblížiť v ďalšom redakčnom teste.

Interiér a exteriér

Výbava vozidla je vo verzii „holobyt line“, to znamená, okrem volantu, švihadiel na okná, originál rádia na kazety, tam nič iné nenájdete. Auto pre domáceho kutila ako stvorené. Ale poďme k dizajnu. Hodnotiť detailne dizajn niečoho, o čom už bolo tisíc krát napísané a miliónkrát povedané, je zbytočné, a tak zhrniem iba to podstatné. Aj po 11 rokoch od uvedenia do výroby je dizajn vozidla svieži a elegantný. Fabia prvej generácie pôsobí oproti svojej nasledovníčke aj v proporciách vyvážene, obzvlášť vo verzii kombi, ktorá je podľa mňa najkrajšia Fabia. Jediné čo mi trošku prekáža, sú na elegantne zaoblenej zadnej časti vozidla opticky príliš nízko umiestnené zadné svetlá, ktoré vozidlo až príliš opticky znižujú. Extrémne je to zreteľné na prevedení sedan, ktoré osobne považujem za dizajnový omyl a azda aj preto nemá v novej generácii pokračovateľa. Vozidlo bolo oblečené do čisto bieleho laku, ktorému by iste nielen po dizajnovej stránke pomohli bočné ochranné lišty dverí.

Nastupujem a zatváram pomerne robustné dvere, ktoré pri zavretí pekne pufnú. Ihneď ma potešila kvalita spracovania interiéru. Perfektne je všetko zlícované, nič nevŕzga, ani po prejdení železničného prejazdu 7 triedy. Iste tomu pomáha aj veľmi dobrá tuhosť karosérie. Plasty pôsobia tiež kvalitne a robustne, nič nie je ošúchané a poškriabané, iba šedá farba niektorých dielcov mi akosi nesadla. Odkladacích priestorov nie je veľa a mnohokrát som musel improvizovať. Volant bol veľkosťou aj hrúbkou venca akurát a aj všetky spínače a ovládače padli ihneď do ruky. Z ergonomického hľadiska je interiér zvládnutý veľmi dobre a dal by som mu prívlastok nadčasový, praktický, ale chladný. Na predných sedadlách je miesta dostatok, sú primerane tvrdé a majú dostatočné bočné vedenie. Vzadu je už miesta pomenej, ako do dĺžky, tak aj do šírky a relatívne pohodlne sa odvezú iba 4 pasažieri, pokiaľ vpredu nesedia osoby nad 190 cm. Batožinový priestor s objemom 426 litrov je naozaj dostatočný a je veľmi dobre prístupný. Potešili aj veľmi vysoko sa otvárajúce piate dvere.

Aby som nezabudol na zvuk. Hodnotiť originál kazetové rádio nemá zmysel, nenašiel som žiadnu kazetu. Ale tuner bol dobrý a veľmi citlivý. Zvuk štyroch reproduktorov bol priemerný, prevládali sýte výšky a jasné stredy, basových tónov bolo aj cez úpornú snahu o ich zvýraznenie pobiedne. Na bežné počúvanie však postačoval a aj pri zvýšenej hlasitosti ma žiadny pazvuk ani rezonancia neobťažovala.

Motor a prevodové ústrojenstvo

Trojvalcový motor HTP si za tých pár rokov vyslúžil už mnoho škaredých prezývok a posmeškov (od Hovno To Potáhne až po HaŤaPku). Faktom však ostáva, že je to cenovo výhodná a najrozšírenejšia motorizácia, nielen u Fábie, ale aj iných modeloch koncernu VW. Pod kapotou testovaného kombíčka sa ukrývala jeho výkonnejšia varianta so 4 ventilovou hlavou a výkonom 47 kW. Po naštartovaní sa ozve atypický zvuk, na ktorý si však veľmi rýchlo zvyknete. Na voľnobehu je jeho prejav aj keď slabo, ale počuteľný a v interiéri sa prejavuje veľmi jemným chvením. V nízkych otáčkach je jeho zvukový prejav trochu hrubý a po vytočení do otáčiek sa ozve tónovo vyššie položený a vzdialene vysávaču podobný zvuk. Opakujem nič strašné, zakrátko som si zvykol. Motor sa začína prebudzať k ťahu  od 1200 ot/min, od 1700 ot/min je ťah motora na bežnú prevádzku použiteľný. Je to aj vďaka krátkemu sprevodovaniu, keď napr pri 2000otúmin na piatom prevodovom stupni idete niečo málo cez 60km/hod. Skutočnú svižnosť však trojvalec predvádza až od 3000 ot/min a pokračuje až k hranici 5500 ot/min, ďalej už nemá zmysel motor vytáčať. Začína byť už značne hlučný a ťah motora  klesá. Do rýchlosti 90 km/hod je jazda s týmto motorom pomerne svižná a za objemnejšou a výkonnejšou tisíc štyristovkou takmer nezaostáva. Nad touto hranicou sa motor už prejavuje komótnejšie, tak obiehanie si vždy premyslite, obzvlášť ak sú v aute viac ako dve osoby. Opakovane sa mi však podarilo rozbehnúť vozidlo nad hranicu 170 km/hod. Za optimum z hľadiska hluku a spotreby považujem jazdu do rýchlosti 120 km/hod. Spotreba je totiž veľmi závislá od štýlu jazdy a nad 120 km/hod si v pohode vypýta viac ako 8 l/100 km. V meste bola spotreba okolo 7,5 litra, bežná jazda mimo mesta v kombinácii diaľnica/okresky oscilovala okolo 6 litrov. Pri šetrnom zaobchádzaní pri jazde po okreskách sa kľudne dala stlačiť aj pod 5 litrov. Ešte jednou špecialitou sa motor prejavuje a to konkrétne pri štarte a vypnutí zatrasie celým vozidlom.

Veľmi ma potešilo radenie prevodových stupňov. Radiaca páka je krátka, dĺžka dráhy radenia akurát, radenie prevodových stupňov ide zľahka a veľmi presne. Doslova sa prevodové stupne dajú radiť jedným prstom. Zaradenie spiatočky ide tiež veľmi ľahko a bez škrípacích pazvukov. Celému preraďovaniu prevodových stupňov sekunduje zľahka idúci spojkový pedál.

Podvozok, brzdy a riadenie

Ako som spomínal, karoséria je veľmi tuhá, a preto aj bežná jazda s kombíkom bola bezproblémová. Iste tomu napomáha aj ľahký a malý motor. Auto sa v zákrutách prehnane nenakláňalo, držalo stopu, iba v extrémnych prípadoch sa začal prejavovať ťažší zadok a vozidlo tlačil do pretáčavého šmyku. Veľmi dobrá je aj absorbčná schopnosť podvozku na väčšinu našich výtlkov a nerovností, či už pozdĺžneho alebo priečneho tvaru. Z tohto pohľadu tiež považujem obuté pneumatiky o rozmeroch 185/60 R14 za ideálnu voľbu.

Brzdný účinok sa dá citlivo dávkovať a neobťažuje ani razantným alebo zvoľným nástupom. Účinok bŕzd výrazne neklesal ani pri opakovanom brzdení a spoľahlivo zabrzdil vozidlo aj v kritických situáciach.

Riadenie elektrohydraulického posilňovača je presné a ľahké. Strmosť prevodu riadenia je akurát aj na občasné športové vyžitie(samozrejme s iným a výkonnejším motorom), tiež sa konštruktérom podarilo dosiahnuť slušnej komunikatívnosti riadenia a pre bežnú jazdu máte dostatok informácii čo sa deje medzi volantom a  vozovkou.

Celkové hodnotenie, čo na to Autorubik

Vozidlo malo šesť rokov a najazdených skoro 50 tisíc km. Interiér aj exteriér vyzeral ako nový. Takisto po mechanickej stránke bolo vozidlo v poriadku, iba na voľnobehu kolísali otáčky. Po preverení a získaní informácii, ide s najväčšou pravdepodobnosťou o zanesenie a teda zníženie funkčnosti škrtiacej klapky. Z dostupných informácii vozidlo absolvuje iba krátke trate, niekedy aj v náročnejšom teréne. Z podvozku sa však neozývali žiadne pazvuky. Pre mestskú, v menšej miere aj mimomestkú jazdu, ideálne vozidlo pre mladé rodiny alebo úžitkovo založený manželský pár v rokoch, s nízkymi servisnými a prevádzkovými nákladmi. Negatívum je absolútna absencia akéhokoľvek vybavenia, ktoré iné automobilky v podobnej cenovej relácii už dávno považujú za štandard. Inak sa jedná po dizajnovej a aj mechanickej stránke o vydarené vozidlo s veľmi dostupným servisom a šírkou ponukou náhradných dielov.

Cena vozidla v čase testovania:  3 800 €.

[AdvantagesAndDisadvantages]

Prednosti a nedostatky

Motory