Test Citroen Jumper 29CH 2.0HDi (62 kW)

Citroen Jumper patrí k tým autám, ktoré sú na slovenských cestách veľmi rozšírené. Je to cenovou politikou importéra a tým, že sa dá ľahko pomýliť s indentickými autami od Fiatu (Ducato) a Peugeotu (Boxer). Spolupráca automobiliek začala už v roku 1981 prvou generáciou Ducata. Vtedy sa Citroen však volal C25. Druhou generáciou Ducata v roku 1994 bol v Citroene zavedený názov Jumper. V roku 2003 prišiel výraznejší facelift. Nové nárazníky, lišty okolo auta a komplet nový interiér. Citroen toto označuje ako druhú generáciu. Z tejto faceliftovej generácie je aj testovaný kus. Reálne nová generácia prišla na radu v roku 2006.

Interiér a exteriér

Zvonka je to klasická biela dodávka, nič viac, nič menej. Môžem povedať, že rozmerovo je malá. Dĺžka 4,749 metra zaručuje s krátkym rázvorom, na dodávku iba 2,85 metra, slušné manévrovacie schopnosti. Šírka 2,024 metra znamená, že ani parkovanie v parkovacích boxoch nie je tragické. Z hľadiska parkovania je limitujúcim faktorom výška 2,47 metra, pretože všetky garáže sú do maximálne 2,2 metra. To isté platí aj o osobných auto-umyvárňach. Do máloktorej vlezie. Výška však nie je nevýhoda, pretože vďaka nej má úžitkový priestor objem 9 metrov kubických. Auto je našťastie obohnané plastovými lištami. Spredu na aute nič extra nezaujme, ani nepobúri. Veľké sklo, číre svetlá a jeden z najväčších znakov, ktorý výrobca používal. Svetlá majú dobrý účinok, ale na výmenu žiaroviek treba vymontovať mriežku medzi svetlami a svetlo samotné. Vzadu sú veľké dvojkrídle dvere a tiež číre svetlá. Znova nič extra, skôr taká klasika. Na ceste ľahko zanikne v záplave ostatných dodávok. Jediné, čo majiteľ môže spraviť na upútanie pozornosti je použiť nejakú zaujímavú a výraznú reklamu na nálepkách.

Vnútrom je dobré začať odzadu. 9 metrov kubických je prístupných dvoma spôsobmi. Buď zadnými dvojkrídlovými dverami na celú výšku ložného priestoru, alebo bočnými dverami, ktoré sú nanešťastie znížené. To znamená, že to, čo ide zadom dnu nevyjde von bokom. Pri nakladaní a vykladaní zboku je okrem dverí limitujúcim faktorom aj prepážka medzi osobnou a nákladnou časťou. Tá trčí do priestoru na tovar takým spôsobom, že znemožňuje plnohodnotné využitie. Ak by bola prepážka rovná, tak by sa do auta vošli bez problému tri palety. Takto vojdu dve. To je pre mňa trochu sklamaním. Prah pod bočnými dverami je častým terčom vodičov vysokozdvižných vozíkov – ešte môžem, ešte môžem, ešte kúsok, ráááách a prah je preliačený. Toto našťastie vo väčšine prípadov dokáže vodič dodávky ustriehnuť a navigovať tak, aby sa predišlo takejto situácii. Ak už je ale niečo dnu, alebo ide von, tak manipuláciu uľahčuje drevená podlaha s protišmykovou úpravou, po ktorej sa paradoxne dá paleta potiahnuť alebo posunúť bez poškodenia spodných plechov.

Časť pre osoby sa dá jedným slovom charakterizovať ako útulná. A teraz preklad: útulná znamená slušne povedané stiesnená. Áno, sú tu tri sedadlá, aj tri bezpečnostné pásy, ale čo z toho, keď priemerný vodič (75-85 kg) môže so sebou zobrať maximálne rovnakých dvoch ľudí. V trojici sa dá ísť len na kratšie trasy. Ak však cestujú iba dvaja, tak je miesta akurát. Spolujazdec si dokáže vystrieť nohy do miest druhého spolujazdca. Odkladacích priestorov je tiež málo. Využiteľný je len zamykací box pred sedadlom vpravo, polica pod dvojsedadlom a odkladacie priestory na dverách. Miesto na mobil je ťažšie nájsť. Najlepším riešením je hodiť ho na strednú sedačku. Tu je k dispozícii aj stolík vyklopiteľný z operadla. Tiež ale nevidím nejakú výraznú možnosť využitia. Teda, nevyužil som ho ani raz. Pohľad z miesta vodiča na prístrojovú dosku môže pôsobiť trocha rozpačito, ale po pár kilometroch sa dá zvyknúť na ovládacie prvky. Samotné ukazovatele sú prehľadné, v noci majú oranžové podsvietenie a čo je naozaj dobrá voľba výrobcu je palivomer. Je spoľahlivý a čo je dôležitejšie, nie je digitálny. Radiaca páka je hneď po ruke, je krátka, čo pomohlo priestoru pre nohy cestujúcich, ktorý aj napriek tomu nie je exkluzívny. Na stredovom paneli je výborne umiestnené rádio. Je úplne navrchu a model od Sony v tomto prípade mal displej čitateľný aj keď naň priamo svietilo slnko. Pod rádiom je tlačidlo na zapnutie hmloviek, vyhrievania zrkadiel a výstražných blikačov. Ovládanie vetrania je riešené už klasicky otočnými kolieskami. Vetranie je však jednou zo slabín Jumperov všeobecne. V zime, keď je pod -5 stupňov, by mal spolujazdec nosiť deku, lebo tepla si veľmi veľa neužije. Vodič je na tom trochu lepšie, aj keď si saunu v zime nespraví. V lete je to podobné, akurát cestujúcim nie je zima, ale teplo. Jediné riešenie je v zime nechať kúrenie stále naplno a regulovať otváraním okien. Otváranie okien je elektrické, takže nie je problém pootvoriť spolujazdcove okno a trochu prevetrať.

O kvalite spracovania čo-to hovorí zvuk rádia. Ako taký je celkom dobrý, horšie je, že na určitej  hlasitosti začnú drnčať plasty. Komplet celá prístrojová doska je z tvrdých plastov, ale to sa od pracovného nástroja dalo čakať. Aspoň umývanie by mohlo byť vďaka tomu ľahšie, ale nie je, kvôli početným spojom a záhybom.

Vyzerá, že auto len kritizujem, ale to sú len prvky, ktoré mi nesedeli. Inak nemám čo vytknúť. A aj na vytknuté veci sa dá rýchlo zvyknúť. Prekvapili ma sedadlá, hlavne vodičove, ktoré okrem látky s imitáciou slzičkového plechu ponúkajú celkom komfortné cestovanie a širokú možnosť nastavenia. Okrem klasiky, čiže posuvu dopredu-dozadu a sklonu operadla sa dá nastaviť sklon sedáka, bedrová opierka a aj výška lakťovej opierky. Nastaviteľný je aj volant, i keď iba výškovo. Ľahký dosah je aj na nastavenie zrkadiel, ktoré majú možnosť elektrického nastavenia oboch častí, aj klasickej rovnej, aj vypuklej, ktorá je dole.

Motor a prevodové ústrojenstvo

Motor je známy z osobných áut Citroenu. 2.0 HDi prispôsobený úžitkovému použitiu znížením výkonu z 66 na 62 kW. Aspoň točivý moment dosahoval 205 Nm. Jazda s takýmto autom by bola utrpením, preto bol testovaný výrobok vybavený upravenou riadiacou jednotkou, čo pomohlo dosiahnuť cca 80 kW a 250 Nm. Jednoznačne auto nie je stavané na rýchle diaľničné presuny. V tomto teritóriu je ideálnych tak 110-120, pretože pi 130 už motor točí 4000 otáčok. Maximum rýchlosti leží pri reálnej hodnote 140 km/h, ale dostať sa na ňu si vyžaduje dobrých 15 kilometrov rovného úseku bez protivetra. Zrýchlenie ani nemá zmysel spomínať. Z nuly na sto sa auto dostane aj po úprave za viac ako 20 sekúnd. Hlučnosť bola na triedu bezkonkurenčná. Taký tichý motor som v dodávke ešte nezažil. Samozrejme pri pohybe mimo diaľnicu. Na diaľnici už o sebe dá vedieť, ale ani to nie je extrém.

Prevodovka oproti letargii motora zvláda prácu dobre. Prevody sú síce kratšie a páka ide relatívne ľahko a presne. Dokonca v testovanom kuse nemala ani vôľu. 5 prevodových stupňov je akurát na využitie potenciálu motora. Toto auto veru v šprinte málokoho porazí, avšak mestské a prímestské zásobovanie zvláda so spotrebou medzi 7 a 7,5 litrom nafty na sto kilometrov.

Jednoznačne výborným krokom zo strany Citroenu bolo, že pre nový model od roku 2006 dal ako základ 2.2 HDi so 74 kW. Aj do tohoto auta by sa viac hodil. 2.0 HDi síce stačí, ale až po úprave.

Podvozok, brzdy a riadenie

Znova je jasné, že vysoké hodnoty preťaženia v zákrutách asi Jumper dosahovať nebude. Model 29CH (29 – celková hmotnosť 2,9 tony, C – najkratší rázvor, H – stredná výška) je vzdialený prekladu názvu – skokan. Jazda je príjemná, mierne húpavá. Pocit ako na lodi sa našťastie nedostavuje. Pri naložení na celkovú hmotnosť si auto sadne bližšie k zemi  a občas v niektorých zákrutách počuť ako sa príliš dlhé lapače nečistôt šúchajú po asfalte. To však nie je chyba podvozku, ale konštrukcie zásteriek. Jumpre boli podľa celkovej hmotnosti vybavené dvoma druhmi kolies. Buď mali 16 palcové disky alebo 15 palcové. Testovaný exemplár mal menšie s rozmerom pneumatík 195/75 R15 C. V rámci jediného nastavenia tachometra pre oba obvody obutí to v tomto prípade spôsobuje odchýlku tachometra až 15 km/h.

Brzdy sú kapitolou sami o sebe. Na auto stačia, aj keď montáž bŕzd s lepším účinkom by nemusela byť na škodu. Prázdne brzdí vynikajúco. Keď je naložené, treba počítať s predĺžením brzdnej dráhy.

Riadenie je „preposilované“. O cite sa nedá hovoriť. V niektorých autách je cítiť každý kamienok, tu nie. Jumper odľahčuje vodiča od takýchto vnemov. Nevýhoda „preposilovania“ sa stáva výhodou pri parkovaní. Paralelné parkovanie? Bez problému a bez námahy. Ľahkosti otáčania prispieva aj veniec volantu s veľkým priemerom.

Celkové hodnotenie, čo na to Autorubik

Auto nemá ani vzdialené gény akéhokoľvek športového vozidla, ani náznakom nepresviedča o športových ambíciách. Je rado, že náklad dokáže rozbehnúť na nejakú rýchlosť, aj keď si vodič riadnu chvíľu počká. Nie je verné ani názvu Jumper- skokan. Cez nerovnosti neskáče, skôr pláva. Medzi dodávkami je to skôr krpec, a to znamená, že miesto nájde v meste, alebo v prímestských oblastiach. Žeby som stanovil nové delenie dodávok, alebo úžitkových vozidiel? Nie, ale toto je vyslovene mestská dodávka. Testovaný kus mal za sebou 5 rokov a 117 000 km. Všetko podložené servisnou knižkou a celkovým stavom. Motor ťahal/neťahal ako nový a neotravoval hlukom, dokonca aj spotreba bola prijateľná. Jednoznačne ale treba do takéhoto auta výkonnejší motor. Pri dodávkach má opodstatnenie nekupovať základnú motorizáciu. Tomuto konkrétnemu autu by prospel 2.2 HDi so 74 kW a k nemu 6 stupňový manuál. To by zlepšilo dynamické vlastnosti a môžem povedať, že aj spotreba by bola nižšia. Celkovo by to spravilo jazdu príjemnejšou, aj keby mal väčší motor vyššiu hlučnosť.

Cena vozidla v čase testovania: 6 500 €.

[AdvantagesAndDisadvantages]

Prednosti a nedostatky

Motory