logo logo logo

Citroën C1, Peugeot 107, Toyota Aygo (od 2005) – recenzia a skúsenosti

Mini-autá to nemali a nemajú na slovenskom trhu vôbec ľahké. Platí to aj o trojčatách z Českého Kolína. Jednak kvôli cene a tiež poslaniu vozidla. Ako rodinné autá sa Aygo, 107 ani C1 uplatnia maximálne v dvojčlenných rodinách s nízkym alebo naopak vyšším vekovým priemerom. Samozrejme sa predpokladajú skôr kratšie jazdy s jednou alebo dvoma dlhšími dovolenkovým výnimkami ročne. Aj pre tieto dôvody trojčatá ani zďaleka neohrozili pozíciu Fábie a jej veľkostne porovnateľných vozidiel. Tieto mini-vozidlá skôr ako v úlohe rodinného miláčika je vidieť ako druhé alebo tretie auto v rodine. Často teda budú mať na starosti úlohy ako je doprava detí do školy alebo zabezpečenie nákupov a ďalších služieb rodiny. Veľa kilometrov sa s nimi nenajazdí, ale v používaní sú takmer denne. Takýto mestský život býva celkom náročný, preto nezaškodí zopár informácii o kladoch a záporoch týchto dizajnovo podarených trojčat.

Vozidlá sa predstavili na Ženevskom autosalóne na jar v roku 2005 a zakrátko sa začal ich predaj. Karoséria každého vozidla je dizajnovo upravená charakteru značiek. Kompaktné automobily s dĺžkou cca 3,4, šírkou 1,6 a výškou 1,47 metra sú vybavené benzínovým trojvalcom 1.0 l a naftovým štvorvalcom 1.4 l. V roku 2008 prebehla jemná retuš prednej časti, tiež sa zmenilo čalúnenie a obloženie interiéru.

Testom Euro NCAP prešiel len Citroen C1 v roku 2005, kde získal štyri hviezdičky z piatich v dvoch disciplínach, za ochranu posádky a ochranu detí v autosedačke. Ohľaduplnosť voči chodcom bola ohodnotená dvoma hviezdičkami zo štyroch.

Exteriér vozidiel je vydarený a učaruje hlavne nežnejšej časti populácie. Ani z praktického hľadiska mu nie je čo vytýkať, hlavne ak sa výrobca postaral aj o slušnú dávku pasívnej bezpečnosti, čo dokazujú nielen početné výstuhy ale aj mohutné prahy. Dizajnovo vyzerá dobre aj zadná partia, ale z hľadiska praktickosti vôbec nepoteší a tobôž ženy. Výklopné veko je tu nahradené iba sklom, vstupný otvor do kufra je užší a menší a tiež nakladacia hrana je dosť vysoko.

Interiér moc nepoteší lacno pôsobiacimi plastami a tiež “plechovým” čalúnením dverí. Stvárnenie prístrojového panelu chce tiež zvyk, pretože namiesto obvyklej kaplnky s ciferníkmi a displejom, sa u trojčat zmestil iba jeden budík, ktorý ukazuje ručičkou rýchlosť a digitálne stav paliva plus bežné kontrolky. Za príplatok bolo možné objednať otáčkomer, ktorý trčí zboku ako tykadlo. Rovnako za príplatok bolo možné objednať aj elektrické predné okná a manuálnu klimatizáciu. Čo však zarazí je nemožnosť ovládať spolujazdcove okno z miesta vodiča. Tlačidlo sa totiž nachádza iba na spolujazdcovej strane. Rovnako nepoteší chýbajúce podsvietenie tlačidla klimatizácie a možnosť vnútornej cirkulácie iba s príplatkovou klimatizáciou. Čo naopak poteší, je dokonale využitý priestor, resp. pôdorys. Ako to už pri malých autách býva, výška je jediný rozmer, ktorým možno vnútorný priestor malých áut ďalej zväčšovať. Trojčatá disponujú celkom slušnou veľkosťou vnútorného priestoru, obzvlášť na predných sedačkách. Vzadu to už taká sláva nie  je. Pri nastupovaní je od dospelého človeka vyžadovaná určitá dávka obratnosti, pretože zadné dvere sú krátke a celkom nízke. V prípade trojdverových verzií je to ešte komplikovanejšie. Čo ešte trochu pocitovo znepríjemní obmedzený priestor na zadných sedadlách do dĺžky a výšky, je tesná prítomnosť zadného skla, len niekoľko centimetrov za hlavou. Sedadlá sú pomerne komfortné, chýba im však výraznejšie tvarovanie. Kufor má na nákup dostatočnú kapacitu 140 litrov, ktorú možno zväčšiť sklopením zadných sedadiel na 750 litrov. Problém však bude už spomínané sklenené veko.

Jazdné vlastnosti vozidla sú ohľadom na kategóriu veľmi dobré, trocha ich však degraduje montáž veľmi úzkych pneumatík, ktoré majú za vinu pri limitných situáciach výraznejšiu nedotáčavosť a aj horšie brzdné schopnosti. Čo už, spotreba je na prvom mieste. Podvozok je klasickej konštrukcie, kde vpredu je modifikácia zavesenia McPherson a spodné ramená sú uložené v nápravnici pomocou asymetrických gumových puzdier. Vzadu je klasická vlečná náprava, tvorená torzne pružným nosníkom a vlečnými ramenami. Podvozok je robustnej konštrukcie a slušnej životnosti. V prípade vzniknutia vôle v uložení, ponúka druhovýroba na rozdiel od výrobcu aj možnosť zakúpenia zvlášť čapu a predného silentbloku.

Motorová ponuka bola veľmi obmedzená, ale pre potreby týchto minivozítiek plne postačovala. Benzín spaľuje trojvalcový motor z dielní Toyoty. Má zdvihový objem 998 ccm, dosahuje najvyšší výkon 50 kW pri 6000 ot/min a krútiaci moment 93 Nm pri 3600 ot/min. Motor je z celohliníkovej konštrukcie, má štvorventilovú techniku DOHC a disponuje variabilným časovaním sacích ventilov. Ventilový rozvod je poháňaný bezúdržbovým hriadeľom. Motor poskytuje vozidlu veľmi slušnú dynamiku pri priemernej spotrebe okolo 5 litrov. Taktiež sa jedná o veľmi spoľahlivý agregát. Iba v začiatkoch výroby sa vyskytovali problémy s pravidelnosťou chodu, ktoré sa riešili úpravou káblových zväzkov, prípadne výmenou riadiacej jednotky. Kto túži po dieselovej alternatíve, má možnosť si zvoliť motor 1,4 HDi pôvodom od Peugeotu. Jedná sa o celohliníkový agregát OHC s dvojventilovou technikou, poháňanou rozvodovým remeňom a vstrekovaním common-rail CP3 od firmy Bosch. Dosahuje najvyšší výkon 40 kW pri 4000 ot/min. a krútiaci moment 130 Nm pri 1750 ot/min. Jedná sa o spoľahlivý agregát s kultivovaným prejavom a slušnou dynamikou. Pri jazdenkách sa s ním však stretneme zriedkavo, pretože bol v porovnaní s benzínovým trojvalcom príliš drahý. Tiež jeho servis nie je najlacnejší, pretože rozvody sa odporúčajú meniť po 150 tisíc km a nie po 240 ako predpisuje výrobca. Tiež existuje riziko opravy vstrekovačov v prípade natankovania nafty nižšej kvality. Tiež nepoteší cena palivového filtra cca 80 €.

Ako prevodovka môže slúžiť 5 stupňová mechanická, pochádzajúca od Toyoty, s priemernou presnosťou, trocha dlhšími dráhami a priemernou ľahkosťou radenia. Ako alternatíva sa ponúka aj robotizovaná prevodovka z dielní PSA. Jedná sa o klasickú prevodovku, kde je automaticky pomocou servomotora ovládaná spojka. Tiež automaticky pomocou elektromotorov sú zaraďované jednotlivé stupne. Táto prevodovka môže pracovať buď v úplne automatickom režime alebo poloautomatickom, keď sa pohybom páky vpred alebo vzad radia jednotlivé stupne. Radenie je pomerne komfortné, bez výrazného trhania, avšak otázna je životnosť a spoľahlivosť, keďže väčšina vozidiel má veľmi málo najazdených km. V minulosti bývali totiž tieto prevodovky zdrojom problémov. Vozidlo vybavené takouto prevodovkou sa nesmie roztláčať.

 

História modelov

2005 – predstavenie verejnosti.

2008 – facelift.

 

Prednosti a nedostatky

nízka spotreba oboch motorovvyššia nákupná cena jazdeniek
priestor na predných sedadláchprístup do batožinového priestoru a malý kufor
živé motoryodhlučnenie motora a vibrácie trojvalca
dobré tlmenie nerovnostínepresné riadenie
nízka hmotnosť auta a skvelé manévrovacie schopnostijazdné vlastnosti vo vyšších rýchlostiach
pohľadný a vyvážený dizajnnevhodná integrácia hlavových opierok do konštrukcie operadiel
slušná bezpečnostná výbava v základnom prevedeníhorší výhľad vzad, vďaka zvažujúcej sa streche

 

Najčastejšie poruchy

problémy s pravidelnosťou chodu (1.0, začiatok výroby)
nefunkčný spínač varovného blikania
svietiaca kontrolka airbagu (začiatok výroby)

 

Autorubik odporúča

Brať
Nebrať
1.0 (50 kW).-

 

Technické parametre

Troj a päťdverový hatchback
C1
107
Aygo
Rozmery (D x Š x V v mm):3435 x 1630 x 14653430 x 1630 x 1465-14703405-3415 x 1615 x 1465
Rázvor (mm):
2340
Batožinový priestor (l):
139
Pohon:
predné kolesá
Objem palivovej nádrže (l):
35
Typy motorov:benzínové motory: 1.0 (50 kW)

dieselové motory: 1.4 HDi (40 kW)

 

Spoľahlivosť
Dizajn
Prevádzkové náklady
Jazdné vlastnosti
Servis (cena a dostupnosť)

 

MJ


Jedna reakcia pre “Citroën C1, Peugeot 107, Toyota Aygo (od 2005) – recenzia a skúsenosti”

  • Lubo hovorí:

    Auto, konkréktne model C1, ktorý som mal určitý čas mi otvoril oči v honbe za čo najmenšou spotrebou. Spotreba je fakt dobrá. Ale, na druhej strane v dnešnej dobe kúpiť auto, ktoré je skutočné robené len na spotrebu mi doslova pripomína dobu keď na trh prišla škoda felícia. Je to doslova krabica s hučiacim, podotýkam dobrým motorom. Viem že je primárne toto auto určené len do mesta, a hlavne ako druhé auto v rodine. Rýchle som sa ho zbavil. Prekážalo mi x-vecí. Ako som spomenul na túto dobu až príliš jednoduché a pomerne drahé auto. Šetrenie je vidno všade. Navyše šetrenie je aj tam kde som to nepredpokladal – podvozok. Ten je zrejme stavaný na lepšie cesty ako sú u nás. Stačí prejsť väčším výmoľom (s väčším zaťažením, ale prípustným) na ceste, ktorý ste nevideli a pohroma je na svete. U iných áut to skončí max. poškodenou geometriou, elektrónom, v C1 zničenou nápravnicou, závesom (ramenom) kolesa…Po čase začnú vadiť možno pre niekoho drobnosti. Osvetlenie interiéru zasvieti len od vodičových otvorených dverí, skutočný des a hrúza je radiaca páka (zlatá felícia). Tých drobností je skutočne veľa, možno späť 7-10 rokov by sa nad takým druhým autom do rodiny uvažoval. Po skúsnostiach – nikdy.

Zanechať odpoveď

Polia označené hviezdičkou (*) sú povinné.