Jazda Ford Galaxy 2.0 TDCI Ghia 96 kW (mini-test)

Začiatky boli ťažké. To bol dôvod, prečo prvú generáciu Galaxy pripravil Ford s koncernom VW. Sharan a Seat Alhambra boli teda veľmi príbuzné autá.

Pre túto generáciu však žiaden partner potrebný nebol. Veď popri vývoji Galaxy sa zviezol aj S-Max, čo by športový minivan, nech to znie akokoľvek zvláštne. Rýchlemu testu sa podrobil obor vo výbave Ghia a nezvykle, s automatickou prevodovkou.

Pocity

Galaxy nie je malé auto, ale zvonka pôsobí celkom kompaktným dojmom. Môžu za to obrovské svetlá, ktoré ťahajú oči od ostatných plôch. Usporiadanie ostalo klasické ako pri pôvodnom modeli, čiže pätoro dverí a dostatok presklenia.

Malé kolesá síce poskytovali komfort, ako sa na takýto koráb patrí, ale prispievali k húpaniu auta na nerovnostiach a v zákrutách. Vhodnejšie vyzerá aplikácia o palec väčších, sedemnásťpalcových alternatív. Tie by koniec-koncov aj posunuli vizuálnu stránku auta na inú úroveň.

Samotná jazda s autom sa nesie v znamení komfortu. Komfort je jednoducho vo všetkom. Od podvozku, cez pohodlné sedadlá, až po automatickú prevodovku. Tá je autu prispôsobená a v normálnom nastavení radí bez výrazného trhania. Športový režim s manuálnym radením podporuje tiež, ale v tomto aute to je skoro zbytočnosť.

Motor autu stíha, pár kilowattov navrch by ale neuškodilo. Tisíc osemsto kíl je na 96 kW (130 k) veľmi priemerná hodnota. Zrýchlenie však vďaka krútiacemu momentu cez 300 Nm prebieha svižne. Ako hendikep by motor pôsobil pri plnom obsadení a naložení až po strechu. V takom stave je však jazda spravidla kľudnejšia a netreba toľko výkonu.

Na testovacom okruhu auto spálilo do sedem a pol litra nafty na sto kilometrov. Hodnota to nie je očarujúca, ale skúška zrýchlenia a reakcie na plyn sú dostatočným argumentom. Pri bežnej jazde by sa mohla dostať ku 6,5 litrovej hranici.

Apropo sedem miest. Zadné sedadlá nie sú núdzové. Dokonca ani tie v poslednom rade. Viac ako dvesto kilometrov však cestujúci nebudú znášať dobre a bude to viesť k častým potrebám prestávok. Veľmi šikovne je vyriešené vyklápanie tohto radu. Z päťmiestnej konfigurácie na sedemmiestnu sa dá dopracovať aj jednou rukou. Najskôr zložiť kryt na podlahe batožinového priestoru, potom vyklopiť operadlá a nakoniec otočiť sedák.

Výbavu nie je zlé začať od posledných sedadiel. Tie sú tiež čalúnené kožou, ako aj všetky ostatné. Zadní pasažieri nie sú ochudobnení ani o odkladacie priestory. Pod lakťami a hlavne nad hlavou môžu smelo nechať dokumenty, peňaženky, ohryzky od jablka a všetko, čo nahnevá majiteľa po náhodnom nájdení. Systém výklopných strešných odkladacích priestorov sa tiahne celým autom. V celkovo piatich skrinkách sa dá niečo veľmi ľahko stratiť.

Z pozície vodiča sa auto hrdo hlási k rodine Fordu. Stredová konzola, veľmi podobná S-Maxu a Mondeu, je lakovaná striebornou farbou. To nie je veľmi šťastné riešenie, pretože na miestach, kde je nevyhnutný dotyk po čase začne byť vidieť stopy a jednoducho to pôsobí trochu lacno. Výrazným prínosom nie je ani imitácia dreva.

To je však všetko, na čo sa dá v interiéri sťažovať, miesta je kráľovsky, predné sedadlá sú pohodlné a trojzónová klimatizácia a navigácia hýčkajú počas jazdy.

Priestoru je dokonca toľko, že v technickom preukaze by mohla pokojne byť vyplnená kolonka počet lôžok. Núdzovo by mohli byť dve, po sklopení zadných dvoch rád sedadiel.

Celkový dojem

Sedem miest. To je to hlavné, čo pri tomto aute udrie do očí. Samozrejme sú tu aj iné aspekty, ale priestor a komfort sú tie dva, ktoré zostanú vryté najhlbšie. Skôr sa dá zabudnúť na hladko radiacu automatickú prevodovku a nadpriemerné jazdné vlastnosti na takto veľké auto.