Test Škoda Octavia II Combi 2,0 TDI (103 kW)

Do rúk mi na pár dní padol sen typického tatka českej a slovenskej rodiny. Konkrétne Octavia kombi druhej generácie s dieselom pod kapotou a v metalízovom kabáte. Niet sa čo čudovať, je rozšírená, pohľadná, obľúbená, úsporná, výkonná a s obrovským batožinovým priestorom. Či je vozidlo s okridleným šípom v znaku naozaj samá dokonalosť, sa dozviete v nasledujúcich riadkoch. Keďže testov na spomínaný model bolo napísaných neúrekom, skúsim byť v popisovaní niektorých vlastností odlišný a nezapadnúť do mora testovaných kvapiek.

Interiér a exteriér

Dizajnovo sa mi Škoda Octavia II Combi páči. Je robustná, pritom nie veľmi prerastená a aj po 6 rokoch produkcie vyzerá nadmieru obstojne. Oproti predchádzajúcej generácii boli korigované zásadné nedostatky. Hlavne nepomer medzi malým rázvorom a dĺžkou karosérie, tiež malým, krátkym predkom  a nakysnutým zadkom. Obzvlášť sa mi páči prechod kapoty do blatníkov, ktorý vytvára dojem 3D efektu. Čo sa mi naopak nepáčilo, sú utopené zadné kolesá do blatníkov, v 15 palcovom prevedení vytvárali dojem malých balónov.

Interiér pokračoval v pozitívnom trende a na úvod hneď spomeniem, že na rozdiel od predchodkyne je naozaj 4(5) miestna. Otváram robustné dvere a za zvuku utlmeného PUFF  zatvorím. Zvukový prejav chválim, ale na zatvorenie treba väčšiu silu. Všetko niečo stojí, aj robustnosť  a kvalita v podaní  mohutnej výplne dverí. Spolu s podobne robustným stredovým panelom zaberajú na môj vkus veľa priestoru. Plasty v interiéri sú perfektne zlícované a veľmi príjemné na dotyk. Prehľadnosť spájaná s ergonómiou palubnej dosky a prístrojového panelu sú tiež na vysokej úrovni. Veľmi dobre padol do ruky aj volant, ktorý bol optimálnej veľkosti a hrúbky, podobne dobre sadla aj hlavica radiacej páky. Predné sedadlá sú akurátne tvrdé s veľmi dobrým bočným vedením a aj miesta je dostatok. Podobne sú na tom aj zadné sedadlá, pokiaľ si dopredu nesadne osoba vyššia ako 185 cm. Už pri prvom cúvaní som zaregistroval, že z auta je zhoršený výhľad a sériovo montované predné aj zadné parkovacie senzory sú veľmi vítanou pomôckou, obzvlášť keď rozhľadu veľmi nepomáhajú  atypicky tvarované spätné zrkadlá. Kufor má objem 580 litrov a ako vidieť vo fotogalérii je obrovský, komu sa bude máliť, nech si kúpi dodávku alebo Liazku. Potešil aj fakt, že batožinu netreba vysoko zdvíhať, tvarovaním a variabilitou ju umiestnite ako potrebujete a ak by prekážalo zhrňovacie plató, postačí ťuknúť, samo sa zhrnie.

A sme pri zvuku. Originál rádio je prehľadné, dobre a intuitívne ovládateľné, citlivosť tunera veľmi dobrá. Zvuk by bol tiež na dobrej úrovni, keby nebol stredobasový reproduktor umiestený v zadnej časti dverí a vodič aj spolujazdec ho spoľahlivo zakryje stehnom. Preto výsledný zvuk je aj týmto faktom do značnej miery ovplyvnený a v rohu umiestený výškový reproduktor situáciu rieši iba sčasti. Ak je miesto spolujazdca voľné, máte pretlak zvuku z pravej strany a balance korekcia je nutná. Odhliadnuc od spomínaných faktov, výšky boli pomerne sýte a čisté, podobne boli na tom aj stredné frekvencie,  hutnosť a sila basových tónov bola na bežné počúvanie dostačujúca.

Motor a prevodové ústrojenstvo

Motor ma relatívne sklamal. Dynamika jazdy bola v danej kategórii nadpriemerná a vozidlo si hravo poradilo s väčšinou zrovnateľných konkurentov na ceste. Motor dobre ťahá od približne 1600 ot/min, v 4000 ot/min začína však jeho ťah mierne vädnúť, práca v oblasti 4300 ot/min a viac už predstavuje sólo dvoch zetorov, bez odpovedajúceho prejavu v dynamike jazdy. Motor sa prejavuje miernym turboefektom, hlavne v spodnej časti sa musíte pripraviť na približne pol sekundové nadýchnutie turbodúchadla. Čo ma však  štvalo, bol hluk rôznej sily a zafarbenia, prenikajúci celým otáčkovým spektrom dovnútra interiéru. V spodných otáčkach sa jedná o kovové húkanie, ktoré pozvoľna od približne 3500 ot/min prechádzalo to nekultivovaného hluku,  obzvlášť  húkanie v spodných otáčkach mi bolo nepríjemné. Pretože som sa previezol v Passate s identickým motorom 2,0 TDI s technológiou čerpadlo tryska (PD) a tiež v identickej Octavii s motorom 1,9 TDI PD, niečo bude v tomto aute asi nedotiahnuté do konca, pretože spomínaný Passat a aj Octavia jazdili podstatne tichšie. Po viacnásobnom skúšaní mi prišiel jediný normálny a mojim ušiam únosný jazdný mód niekde v oblasti 2000 – 3500 ot/min. S trochou nadsádzky by som zvukový prejav zrovnal so Škodou 100, nech je jej zem ľahká.

S kritikou v tejto časti som už skončil a nasledujú pozitívne stránky. Spotreba sa pohybovala aj vo veľmi svižnom režime do 6,5 l/100 km a pri troche sebazaprenia nebol problém ju stlačiť aj pod 5 l/100 km, veď prečo aj nie, keď pri 100 km/hod točil motor iba niečo cez 1800 ot/min. Veľmi dobre je na tom aj odstupňovanie prevodovky a samotné radenie. Je presné, ide ľahko a dráhy radenia sú veľmi krátke.

Podvozok, brzdy a riadenie

Podvozok bol príjemným prekvapením. Bol primerane tuhý a konštruktéri sa zjavne inšpirovali kvalitou našich a českých ciest, pretože automobil s nadhľadom prekonává väčšinu bežných dier a priečnych nerovností. Podvozok nesklame ani športovejšie založených tatinov, pretože dynamika motora k svižnej jazde často zvádzala a Octavia nesklamala. Zákruty vyberala parádnym oblúkom, iba pri nezaťaženej zadnej časti mala tendenciu na nerovnostiach občas poskočiť. Napriek prednému náhonu a ťažkému motoru sa nedotáčavosť prejavovala až pri limitných situáciach, no nijak dramaticky. Diery vo vozovke, ako som už spomínal podvozok žehlí statočne a aj zvukový prejav je  utlmený dobre a podobne je to aj pri diaľničných rýchlostiach.

Jedine čo trošku Octáviu rozhodilo – skôr rozvlnilo, bolo prudšie brzdenie v zákrute, ktoré však po rozpačitom začiatku vždy bezpečne ustála. Kto vlastnil Octaviu predchádzajúcej generácie, s veľkou pravdepodobnosťou zažil pri brzdení chvenie v pedáli od zvlnených predných kotúčov. Dalšia slabina Škody Octavia I, alias ŽenTOUR, bola ako sa zdá odstránená. Táto Octavia napriek takmer 137 000 najazdených km, podľa vyjadrenia majiteľa nemenenými kotúčmi, brzdila perfektne, bez známok chvenia v pedáli či trasenia volantom. Pochváliť treba aj dobrú dávkovateĺnosť brzdného účinku.

Hrebeňové riadenie vybavené elektromechanickým posilňovačom vozidla bolo presné, citlivé a s primeranou dávkou spätnej väzby aj pre svižnejšiu jazdu.

Celkové hodnotenie, čo na to Autorubik

Keďže sa jednalo o sen slovenských rodín, čakal som aj odpovedajúce výsledky. Musím konštatovať, že vozidlo ich aj naplnilo. Nebyť subjektívne nepríjemnej zvukovej kulisy motora, nemám k vozidlu zásadnejšej výhrady. Po technickej aj dizajnovej stránke je môj celkový dojem pozitívny. Veľa chvály som počul na benzínové TSI motory a tiež novú 1,6 TDI CR, tak snáď raz budem mať možnosť ich porovnať. Vozidlo malo najazdených  136 897 km a bolo vyrobené v roku 2007. Interiér, ako aj exteriér boli ešte stále bez poškodenia a všetko fungovalo bezchybne.

Cena vozidla v čase testovania:  9 500 €.

[AdvantagesAndDisadvantages]

Prednosti a nedostatky

Motory