Test Suzuki Vitara 1,6 (59 kW) – recenzia a skúsenosti

Chcete ísť na hríby, alebo sa vyviesť k posedu a situáciu vám komplikuje členitý terén? Riešenie je jednoduché, stačí si len vybrať nový alebo zánovný terénny automobil, ktorých ponuka je viac ako široká. Problém je, že váš dedo nebol bankár,  babka u grófa Esterházyho iba upratovala a súčasná finančná situácia vám dovolí tak akurát Dáciu na lízing a k tomu dve akciové pivá týždenne naviac. Čo teraz? Nezúfajte, máme riešenie a práve pre ás je určený nasledovný test. Nakoľko sa jedná už o viac ako 20 ročný automobil, zodpovedať tomu bude aj voľnejšie poňatý test a ako bonus pridáme aj za hrsť informácii o histórii modelu a zopár užitočných informácii o samotnej prevádzke.

Interiér a exteriér

Vozidlá do terénu starnú pomaly a nepodliehajú tak intenzívne módnym trendom ako ich na asfaltovú cestu rodený kolegovia. Vitara mala v dobe vzniku (1988) nadčasový dizajn a dodnes pôsobí obstojne. Karoséria je trojdverová so zadnými zľava-doprava sa otvárajúcimi tretími dverami.

Výbava je základná a tak jediným luxusom budú švihadlá okien, otáčkomer a rádio. Palubná doska je vyrobená z tvrdého plastu hnedej farby a svojim dizajnom pripomína vodičovi, že sedí v naozajstnom offroade. Povrch plastu bol až na pár škrabancov v celkom dobre kondícii, na obstojnej úrovni bolo aj dielenské spracovanie a tak sa pazvuky ozývali len občas, zväčša až pri jazde náročnejším terénom. V podstatne horšej kondícii sa prezentoval tapacír dverí na vodičovej strane, ktorý zub času ohlodal podstatne viac. Sedadlá pripomínali staré dobré časy Škody 105, teda boli mäkké, relatívne pohodlné, bez bočného vedenia, so zárukou lietania zo strany na stranu pri každom prudšom pootočení volantu. Pri neustálom natriasaní sa terénom sa však spomínaná mäkkosť zišla. Výhľad z vozidla je vďaka krátkej karosérii a značnej výške sedenia dobrý. Vpredu je miesta na sedenie dostatok, vzadu je už priestor pre dvojicu cestujúcich podstatne skromnejší. Vyslovene biedny je batožinový priestor. Smerom dovnútra je dĺžka kufra len čosi viac ako 30 cm a celkový objem je na dnešnú dobu podpriemerných 202 l. Na prepravu čohokoľvek väčšieho ako spomínaný košík hríbov je potreba sklopiť zadne sedadlá. Pozitívum je, že idú sklopiť skutočne jednoducho a ľahko. Vozidlo ponúka dva bonusy naviac a to ťažné zariadenie a predný ochranný rám. Aby som nezabudol na zvuk. Zabudované reproduktory sú z pohľadu sily a kvality predneseného zvuku hlbký podpriemer, na vypočutie dopravných správ alebo korektných rádiových kecov však bohato stačia.

Motor a prevodové ústrojenstvo

O pohon skúšanej Vitary sa staral 8 ventilový motor o objeme 1590 cm³. Bol vybavený jednobodovým vstrekovaním paliva a katalyzátorom. Po bezproblémovom štarte sa z motorového priestoru ozýva pri každom zošliapnutí plynového pedálu zvuk, podobný skôr motorom s viac valcami a väčším objemom. Pri každom studenom štarte si musíte zvyknúť na vyššie otáčky motora spôsobené automatickým sytičom, trvajúce podľa zaťaženia motora niekoľko desiatok sekúnd. Potom sa motor na voľnobehu skľudní a jemne si vrčí. Vo vyšších otáčkach (nad 4500 ot/min) začína byť motor hlučný a jeho ťah citeľne klesá. Na bežnú jazdu vám bohato postačí otáčkové pásmo od 1500 do 3500 ot/min. Celkovo je však  dynamický prejav motora na bežnú jazdu v teréne a mestských a okresných cestách dostačujúci a do interiéru preniká minimum vibrácii.

Radiaca páka je dlhá, podobne ako dráhy radenia. Vôla v koncových polohách by mohla byť tiež menšia, napriek tomu s radením rýchlostí nebol veľký problém. Pri charaktere a určení vozidla si to časom ani neuvedomíte.

Podvozok, brzdy a riadenie

Vitara je klasický off-road, teda má rebrinový rám a redukčnú prevodovku.

Podvozok vozidla tvorí tuhý rebrinový rám, zadná tuhá náprava so stredovou stabilizačnou vidlicou, odpružená vinutými pružinami a teleskopickými tlmičmi. Predná náprava typu McPherson je odpružená vinutými pružinami a teleskopickými tlmičmi doplnená o priečny stabilizátor. Toľko teória a aká je prax?

Mimo asfaltky si Vitara viedla skutočne dobre a moje skúšanie bežným terénom (lúky, lesná cesta, pole) zvládala ľavou zadnou. Zvyknúť si bolo treba iba na horší komfort pruženia a teda výraznejšie poskakovanie a natriasanie. To bohužiaľ zostalo aj pri jazde po klasickej asfaltke. Vozidlo posádku natriasalo nad každým väčším výtlkom, situáciu mierne zachraňujú už spomínané mäkko čalúnené sedačky. Zvýšenú pozornosť vedeniu vozidla treba venovať pri rýchlejších prejazdoch zákrut, kde už sa už vozidlo výraznejšie nakláňa resp. pláva a na nerovnom povrchu má zadná časť tendenciu odskakovať a to najmä pri menšom zaťažení. 

Riadenie ide aj vďaka veľkému volantu pomerne ľahko. Napriek veku a počtu najazdených kilometrov, riadenie malo iba malú vôľu, na ktorú sa dalo bez problémov zvyknúť a v teréne ju ani nepostrehnete.

Brzdy mali  na skúšanej, pomerne ľahkej Vitare pozvoľnejší nástup, ale zastavili vozidlo spoľahlivo a za každej skúšanej situácie mali dostatočný účinok.

Aj z iného súdka

Ako som v úvode spomínal, vozidlo má viac ako 20 rokov, a tak sme sa rozhodli pridať k obvyklému testu aj zopár pozbieraných informácii od užívateľov.

Suzuki Vitara vyšla z výrobných pásov v roku 1988. Nakoľko sa vyrábala v rôznych krajinách (Japonsku, Kanade, Španielsku, Ekvádore), je  nutné presné stanovenie roku výroby a identifikácie krajiny pôvodu, nechať rozlúštiť VIN u autorizovaného predajcu. Do roku 1991 sa Vitara ponúkala iba s trojdverovou karosériou, 5 dverová varianta je dostupná až po tomto dátume, tiež sa hojne vyskytujú verzie s plátennou strechou. Pri kúpe si musíte dať pozor, či je vedľa radiacej páky aj páka jazdných režimov, inak sa ľahko môže stať, že si kúpite verziu iba s pohonom zadnej nápravy. V trojdverovej verzii sa odvezú iba 4 pasažieri, v 5 dverovej už piati. Práve predĺžená verzia mala problém s vykurovaním zadných častí karosérie a zadné bočné okná batožinového priestoru bývali často zarosené.

Čo sa týka spoľahlivosti, možno hovoriť o nadpriemerne spoľahlivom vozidle. Za celú životnosť sa však predsa len prejavilo zopár nedostatkov, respektíve citlivostí na zaobchádzanie. Asi najčastejším problémom prvých Vitár je korózia. pri kúpe vozidla tak poriadne preverte každu časť karosérie a podvozku, až viete načom ste. Pripraviť sa treba aj na kratšiu životnosť tlmičov, netesnosť hydraulického posilňovača, trhajúce sa alebo zasekávajúce sa lanko spojky na priamoradených prevodovkách, automatické prevodovky nemali rady ťahanie prívesov alebo iných vozidiel v teréne. Preto ak ucítite spáleninu z oleja, také vozidlo radšej nekupujte. Celkovo ale prevodovky pri dobrom zaobchádzaní fungujú spoľahlivo.

Keďže vozidlo nie je vybavené medzinápravovým diferenciálom, vrelo sa odporúča zapínať pohon 4×4 len na povrchoch s nižšou adhéziou (blato, mokro, sneh či jazda v teréne). Pri zapnutí 4×4 na tvrdom napr. asfaltovom povrchu hrozí pri jazde (akcelerácii, zatáčaní a pod) nadmerné namáhanie a následné poškodenie prevodového ústrojenstva. To sa našťastie tesne pred smrťou hlasito ozýva a dáva najavo svoju nespokojnosť. Podobne je to aj  so zámkami spojky nábojov prednej nápravy. Pri odpojení pohonu 4×4 je preto potrebné zastaviť a následne cúvnuť aspoň 2 metre. V opačnom prípade hrozí, že spojka prestane fungovať. Brzdy vpredu kotúčové a vzadu bubnové nespôsobovali žiadne problémy, sú spoľahlivé a ľahko opraviteľné. Podobne je na tom aj zavesenie tuhej zadnej nápravy, ktorá má značnú výdrž. Nezávislé zavesenie prednej nápravy je už o trošku citlivejšie, pozor si treba dať hlavne na stav silentblokov a guľových čapov, ktoré vydržia približne 100 000 km. Taktiež si treba dať pozor na pryžové tesnenie kĺbového hriadeľa, či nie je mechanicky poškodené. V takom prípade ho treba vymeniť včas, inak sa riskuje výmena celého hriadeľa.

Tento model ponúka paletu motorov, ktorá zahrňuje zážihové o objeme 1,6 l a výkone 59 kW (80 k), 1.6 16V (71 kW/97 k), dvojliter o výkone 100 kW (136 k) , resp. dvojlitrový turbodiesel o výkone od 52 kW (71 k) do 64 kW (87 k). Chronické problémy spomínané motory nemajú. Výmena filtrov oleja, výmena klinového remeňa a jeho valčekov je potrebná aspoň raz za 100 tisíc kilometrov. Výmena tesnenia kľukového hriadeľa po 150 až 200 000 km. Pri dodržaní spomínaných úkonov, motor spoľahlivo vydrží viac ako 300 tisíc km.

Čo sa týka náhradných dielov, veľmi poteší fakt, že sa okrem originál japonských, vyrába aj veľké množstvo neoriginálnych, medzi ktorými možno nájsť aj veľa kvalitných. Celkovo sa malý off-road Suzuki Vitara vyrábal 11 rokov a získal si na svoju stranu veľké množstvo zákazníkov. Vďačí za to dostupnej cene a veľkej spoľahlivosti, keď napríklad v roku 1995 získala v Nemecku ocenenie za najlepšie vozidlo, čo sa týka nákladov na údržbu.

História modelu

1988 – uvedenie trojdverovej verzie s uzavretou aj otvorenou karosériou a motorom 1.6i (59 kW/80 k).

1991 – päťdverová varianta s motorom 1.6 16V (71 kW/97 k).

1995 – nové agregáty 2.0 V6 (100 kW/136 k) a 2.0 D (52 kW/71 k), motor 1.6i (59 kW) vyradený z ponuky.

1997 – nový turbodiesel 2.0 TD (64 kW/87 k).

1998 – ukončenie výroby a nahradenie Grand Vitarou.

Celkové hodnotenie, čo na to Autorubik

Za dané peniaze by som tento teréňačik určite bral. Celý týždeň ma spoľahlivo vozil kade tade a nepýtal zato ani veľkú odmenu. Priemerne si vyžiadal na 100 kilometrov 8 a pol litra BA 95. Vrelo teda odporúčam každému, čo neoplýva tučným bankovým kontom, a rád si občas zajazdí nespevnenými cestami, či už za krochkajúcim úlovkom alebo chutnými hríbmi.

Cena vozidla v čase testovania:  2 700 €.

[AdvantagesAndDisadvantages]

Prednosti a nedostatky

Motory