Test Kia Soul 1,6 CVVT (93 kW)

Kia Soul je malý crossover s netradičným dizajnom, ktorý zaujme najmä mladých, respektíve duchom mladých motoristov. Konzervatívne orientovaní zákazníci síce ohrnú nos, Kii však treba uznať, že vyrobila štýlové autíčko, ktoré sa môže pochváliť dobrou priestrannosťou, praktickosťou, kompletnou bezpečnostnou výbavou a v neposlednom rade aj pomerne lákavou cenou. Na test nám vozidlo zapožičalo AAA AUTO Trenčín.

Interiér a exteriér

Soul napriek svojim kompaktným rozmerom pôsobí pomerne robustným dojmom, čomu výrazne napomáhajú rozšírené blatníky a výrazne hranaté tvary karosérie. Takéto krabicové stvárnenie ale nemusí sedieť každému, štýlovosť však Soulu nemožno uprieť ani po štyroch rokoch výroby. Naše testované vozidlo bolo v základnej výbave (Basic), ktorá zahŕňala slušnú bezpečnostnú výbavu (čelné, bočné a hlavové airbagy, aktívne hlavové opierky na predných sedadlách, protiprešmykový a stabilizačný systém, kotúčové brzdy na všetkých kolesách a brzdový asistent). Z hľadiska komfortu potešilo elektrické ovládanie predných a zadných okien, centrálne zamykanie, rádio s CD a MP3 prehrávačom, ktoré bolo vybavené USB portom a vstupom pre externý prehrávač. Škoda, že chýbalo diaľkové ovládanie na centrálne zamykanie, palubný PC a rovnako zrkadlá mohli mať aspoň zakrivenie na elimináciu mŕtveho uhla, keď už nie rovno elektrické nastavovanie.

Nastupovanie a vystupovanie z kabíny je veľmi komfortné vďaka vyššej stavbe karosérie a dverám s veľkým uhlom otvárania. Škoda trocha plechového zvuku pri zatváraní (najmä veka kufra). Po sadnutí za dobre tvarovaný volant ma obkolesil dizajnovo podarený interiér, ktorého plasty však boli len tvrdého vyhotovenia. Troška mäkkosti by aspoň na niektorých miestach nezaškodilo. Výsledkom by bolo asi aj menej škrabancov, ktoré sa objavili u testovaného modelu. Extra nadšený som nebol ani z vŕzgavých pazvukov, ktoré sa šírili z útrob palubnej dosky pri prejazde väčších nerovností. Prehľadný prístrojový panel rozdelený do troch tubusov je vyhotovený s oranžovo bielym podsvietením, ktoré je v noci až príliš výrazné. Bohužiaľ, napriek snahe sa mi nepodarilo nájsť reguláciu jeho intenzity. Všetky ovládacie prvky sú rozmiestnené v pohodlnom dosahu vodiča, snáď len ovládanie počítadla kilometrov, ktoré je trocha schované pod volantom.

Interiér poteší svojou vzdušnosťou a dostatkom priestoru aj pre štyroch urastených pasažierov. Miesto v strede je aj vďaka obmedzenému čalúneniu vhodné len pre kratšie vzdialenosti. Vďaka vyššiemu posedu je poloha sedenia o niečo vzpriamenejšia, čo zlepšuje prehľad o dianí okolo vás. Samotné sedadlá poskytujú len priemerné bočné vedenie napriek ich na pohľad výraznejšiemu tvarovaniu, sedáky by mohli o málinko viac podopierať stehná a po dlhšej jazde bolo tiež viac cítiť zadné partie tela. Pri dlhšej jazde mi mierne prekážalo aj tvrdé obloženie dverí, na ktorých spočíval môj ľavý lakeť. Lakťovú situáciu trocha zachraňovala domontovaná univerzálna a často vŕzgajúca opierka.

Praktickejšie zameraných motoristov bude zaujímať kufor a variabilita interiéru. Objem kufra je v základnom usporiadaní obstojných 340 litrov, po sklopení zadných sedadiel delených v pomere 60/40 tento objem narastie na výsledných 818 litrov. Výhodou je pravidelný tvar a značná šírka kufra, ktorá dosahuje 112 cm medzi podbehmi. Menším negatívom je jeho značná hĺbka, čo trocha sťažuje manipuláciu s ťažkou batožinou, relatívne menší otvor (šírka), daná špecifickým tvarovaním zadnej časti vozidla a zadných svetiel a taktiež schod, ktorý vznikne sklopením zadných operadiel. Z hľadiska praktickosti ma potešili odkladacie priestory v interiéri. Predné aj zadné dvere obsahujú držiak na 0,5 litrovú PET fľašu, pričom bez problémov tento priestor pojme aj 1,5 litrovú fľašu, rovnako tak sa 1,5 litrová fľaša zmestí aj do držiaka pri páke ručnej brzdy. Poteší aj uzatvárateľná schránka nad stredovým panelom a objemná schránka pred spolujazdcom, obe v červenom vyhotovení. Za trocha úlet považujem len kruhový priestor na vrchole palubovky. Neviem či to je priestor na CD, keďže tie nešli príliš pohodlne vyberať, skôr mi táto kruhová priehlbina vzdialene pripomínala misku na guláš. Už len tú naberačku s lyžičkou treba nosiť so sebou.

Pri hodnotení interiéru musím spomenúť ešte zopár detailov. Elektrické otváranie okien obsahovalo jednodotykové otváranie len vodičovho okna. Otváranie veka nádrže sa realizovalo pomocou páčky umiestnenej na podlahe. Jedná sa síce o jednoduché, ale v prípade špinavej podlahy aj menej komfortné riešenie. Trocha ma prekvapila absencia dnes už všade prítomného trojbliku a taktiež nutnosť mať otočený kľúčik v polohe 1 na zapnutie autorádia.

Pomaličky sa dostávam k vstavanému audiu. Štandardom je aj v základnej výbave šesť reproduktorov s prehrávaním MP3, celkovým výkonom 112 W a vstupom na AUX, iPod a USB. Audio systém sa prezentoval intuitívnym ovládaním s prehľadným displejom a pomerne kvalitným príjmom rádia. Diskofila poteší aj funkcia zvýrazňovača basov. Na prvý pohľad všetko paráda, hlavne z pohľadu štandardu aj v základnej verzii. Pri podrobnejšom hraní sa s audiom som ale odhalil zopár nedostatkov. Prvým bola značná nevyrovnanosť medzi zvukom z rádia a CD. V prípade CD som musel zvýrazňovač basov P-Bass vypnúť, keďže už stredná hlasitosť spôsobovala veľké skreslenie basovej zložky a takmer vypadnutie reprákov z dverí. Ani celková hlasitosť ma príliš neočarila a bolo viac ako citeľné, že udávaných 112 W je skôr dobrým reklamným ťahom ako reálnym faktom. Spomenúť musím aj citeľné pazvuky šíriace sa z dverí pri väčšej hlasitosti, ktoré verne kopírovali tempo basovej zložky.

Motor a prevodové ústrojenstvo

Pod kapotou sa nachádzal benzínový štvorvalec 1,6 CVVT s výkonom 92,7 kW pri 6300 ot/min a maximom krútiaceho momentu 156 Nm v 4200 ot/min. Motor obsahuje blok a hlavu valcov z hliníkovej zliatiny a sacie ventily majú variabilné časovanie. Na prvý pohľad veľmi obstojné parametre, ktoré sľubujú dostatok dynamiky. V podstate sa dá s týmto predpokladom súhlasiť, musíte však motor udržiavať nad 3500 otáčok. Ale poporiadku. Motor prejavuje ochotu zrýchľovať už od 1400 ot/min a s rastúcimi otáčkami pomaly naberá na sile. Na pohodové cestovanie postačujú teda aj nízke a stredné otáčky. Pre svižnejšiu jazdu je ale treba motor vytočiť nad 3500 otáčok, kde sa už prejavuje jeho pomerne značná hlučnosť. Oceniť treba pekne gradujúci výkon okolo 6000 ot/min, pričom obmedzovač zasiahne v rozlete tesne za 6500 otáčkami. Z hľadiska prevádzkových vlastností vykazoval testovaný motor jednu zvláštnosť. Pri cca 2500 ot/min sa začal v interiéri citeľne prejavovať zvýšený hluk a mierne vibrácie, ktoré postupne zmizli pri prekročení 2800 ot/min. V rýchlostnej reči to znamená rozmedzie medzi cca 85-90 km/h na piatom prevodovom stupni. Táto nezvyčajnosť sa prejavovala na každom rýchlostnom stupni. Zvedavý som bol na spotrebu, predsa len vyššia stavba karosérie robí svoje. Viac ako polovica najazdených kilometrov bola mimo mesta pokojnejším tempom, zhruba 35% bola jazda v meste a cca 10% tvorila rýchlejšia diaľničná jazda. Výsledná spotreba po prepočítaní dosiahla hodnoty 6,8 litra, čo vzhľadom na spomínanú značnú výška a obuté zimné pneumatiky možno považovať za dobrý výsledok. Je však predpoklad, že častejšia jazda vyššou (diaľničnou) rýchlosťou túto pomerne priaznivú hodnotu značne zvýši.

Pri motore musím spomenúť ešte jeden detail, ktorý si väčšina motoristov na prvý pohľad nevšimne (niektorí vôbec). Jedná sa o trocha svojské nastavenie akcelerátora. Výrobca zrejme v snahe vzbudiť dojem akčnejšieho motora nastavil elektronický pedál tak, že väčšina reakcií motora sa odohráva v prvej polovici stlačenia pedálu. Na jednej strane to vyvoláva dobrý pocit, že aj miernym stlačením motor svižne reaguje, na druhej strane to môže zvádzať k riskantnejšej jazde v domnení, keď bude treba, stlačím pedál na podlahu a to pôjde. Realita je však taká, že stlačením pedálu do druhej polovice sa takmer žiadne ďalšie divadlo nekoná. Okrem toho, takéto nastavenie trocha ovplyvňuje funkciu spojky, keďže pri trocha väčšom stlačení sa motor viac roztočí ako by bolo potreba.

Päťstupňová manuálna prevodovka sa vyznačovala slušnou presnosťou a malými vôľami v koncových polohách. Taktiež radenie jednotlivých rýchlosti bolo pomerne komfortné, snáď len pri rýchlejšom radení bol viac citeľný odpor pri prekonávaní neutrálnej polohy.

Podvozok a riadenie

Podvozok a jazdné vlastnosti testovaného Soulu príjemne prekvapili. Od krabice vyššieho vzrastu som čakal nadmerné náklony v zákrutách, či nervózne pohupovanie pri prudšej zmene smeru. Opak bol však pravdou. Soul prekvapil solídne odladeným podvozkom, ktorý do veľkej miery eliminoval náklony v zákrutách, svižne a isto reagoval aj na prudšie zmeny smeru a prekvapí vzhľadom na tak vysoké auto malá tendencia k nedotáčavosti. Poteší aj nezáludnosť podvozku, keďže príchod šmyku je ľahko predvídateľný a následne korigovateľný. Určitú rozladenosť dával podvozok najavo len na nerovnom povrchu v kombinácii s vyššou rýchlosťou. Menším nedostatkom je aj vyššia citlivosť a horšie tlmenie nerovností napriek tomu, že predné aj zadné plynokvapalinové tlmiče sú plnené dusíkom. Okrem citeľných rázov do kabíny vo zvýšenej miere prenikal aj hluk od kolies (kamienkov), ktorý však postupne spoľahlivo zatienil značný aerodynamický hluk a vytočený motor vo vyšších rýchlostiach. Po konštrukčnej stránke sa vpredu nachádza zavesenie typu McPherson, pričom predná náprava využíva spoločný pomocný rám s motorom a prevodovkou. Stabilizátor je namontovaný priamo na tlmiče, čo zvyšuje jeho stabilizačný účinok. Zadná náprava má v tejto triede klasickú konštrukciu v podobe torzne pružného priečneho nosníka s vlečnými ramenami.

Riadenie sa vyznačuje značne preposilovaným účinkom s málo informáciami o dianí kolies na vozovke, na druhej strane má pomerne strmý prevod, dobre nastavený variabilný účinok a je príjemne ostré a presné.

Brzdy a zopár čísiel

Tentoraz sme podrobili vozidlo zaujímavému brzdnému testu. Konkrétne sa jedná o zmeranie resp. porovnanie brzdného spomalenia zimných pneumatík s a bez snehových reťazí na snehu. Taktiež sme porovnali brzdenie zimných pneu v daždi a na suchej vozovke a taktiež brzdenie na suchej pri rôznych teplotách. Testy na snehu sa pohybovali pri teplotách okolo +1 až +2 °C, test na mokrej vozovke pri +12 °C a testy na suchej vozovke prebiehali pri teplote +1 až +18 °C.

Brzdy Soulu sa vyznačovali dobre dávkovateľným účinkom, pričom nábeh plného brzdného účinku sa pohyboval na priemernej hodnote okolo 0,24 s. Zázračných hodnôt spomalenia Soul nedosahoval a maximálne spomalenie bolo na suchej vozovke pri +1 °C, kedy dosiahlo hodnoty 8,95 m.s^-2. Pri +15 až +18 °C boli hodnoty spomalenia len o cca 0,4 m.s^-2 nižšie. Zaujímavé bolo porovnanie brzdenia zimných pneumatík bez a so snehovými reťazami. Rozdiel v spomalení bol na prvý pohľad relatívne malý, len približne 0,5 m.s^-2. Prevedené na brzdnú dráhu v metroch sa rozdiel podstatne viac zvýraznil. Z rýchlosti 50 km/h by sme s reťazami zastali na 42 metroch, bez reťazí sa táto vzdialenosť natiahne na viac ako 54 metrov, teda o takmer 30%.

Pre jednoduchšiu orientáciu, prevedieme aj ostatné namerané hodnoty do zrozumiteľnejších čísel. Pri max. spomalení 8,95  m.s^-2 zabrzdí Soul na približne 10,8 metroch. Pri teplotách +15 až +18 °C a brzdení na suchej vozovke by sme mali ešte v tejto (10,8 m) vzdialenosti približne 10 km/h rýchlosť, na mokrej vozovke pri +12 °C približne 21 km/h.

Všetky grafy jednotlivých brzdení si môžete pozrieť TU.

Celkové hodnotenie, čo na to Autorubik

Kia Soul je zaujímavé auto, ktoré svojim dizajnom rozhodne vybočuje z davu. Niektorým sa páči, často som ale počul aj menej lichotivé označenia. Výhodou je, že odlišnosť a štýlový dizajn neznamenajú v prípade Soulu žiadne obmedzenia čo do priestoru a praktického využitia. Akčnejšieho vodiča potešia aj dobre odladené jazdné vlastnosti a vo vyšších otáčkach svižný motor. No práve motor považujem za najväčšiu slabinu testovaného vozidla. Značná hlučnosť vo vyšších otáčkach, potreba motor značne vytočiť pre svižnejšie jazdenie obzvlášť v plne obsadenom vozidle či v tiahlych stúpaniach, vibrácie pri 2500 ot/min a podivné nastavenie akcelerátora. To ma príliš nepresvedčilo. Osobne si myslím, že podarená dieselová 1,6 CRDi je lepšou voľbou. Na našich polepených cestách nepoteší ani tuhšie nastavenie podvozku, a preto neodporúčam stav zhoršovať ešte nízkoprofilovými pneumatikami. Vozidlo sa hodí skôr mladším motoristom, ktorí cestou na festival naložia nielen zvyšok partie, ale ostane priestor aj na nejaký ten spacák a pivo. Vozidlo malo v čase testu cca 3,5 roka, 55 000 km a bolo takmer bez problémov. Slovo takmer som musel použiť, keďže jedno svetlo slabo svietilo, akoby bol niekde slabší kontakt. Taktiež vzhľadom na vek vozidla ma príliš nepotešila začínajúca hrdza na zadných lemoch. Všetko ostatné fungovalo správne a vozidlo ani z vnútra ani zvonku nevykazovalo známky nadmerného opotrebovania či nevhodného používania. Za požičanie ďakujeme AAA AUTO Trenčín.

Cena vozidla v čase testovania: 7 490 €.

[AdvantagesAndDisadvantages]

Prednosti a nedostatky

Motory