Test Opel Insignia Sports Tourer 2,0 CDTi (96 kW)

Opel svojou Insigniou zbúral zaužívané konvencie (nielen meno) a postavil od podlahy nové auto. Je zaujímavé dokonca aj v prevedení kombi, kde často víťazí praktickosť nad dizajnom. Aké pocity zanechal veľký kombík od Opla, si môžete prečítať v nasledujúcom teste.

Interiér a exteriér

Dizajn Insignie je zaujímavý a vymyká sa konkurenčným modelom z triedy. Už síce nevyvoláva také emócie ako v čase uvedenia na trh, stále však patrí k tomu najzaujímavejšiemu. Obzvlášť to platí pre model kombi s jeho atypickou zadnou časťou. Nie vždy sa totiž podarí výrobcovi skĺbiť dizajn a úžitkovosť v jeden harmonický celok, a preto niektoré vozidlá s karosériou „kombajn“ pripomínajú skôr pohrebné vozy ako na praktičnosť zamerané manažérske vozidlo. Všetko však niečo stojí a aj v prípade Insignie si atypicky tvarovaná zadná časť niečo zapýtala. O tom však neskôr. Vráťme sa k samotnému dizajnu. Spredu pôsobí Insignia mohutným dojmom aj vďaka rozmernej prednej maske a do boku natiahnutými združenými svetlometmi. Avšak až zboku si uvedomíte jej ozajstnú mohutnosť. Bez pár cm totiž meria rovných 5 metrov. Mohutnosť dotvára aj vysoký pontón karosérie a veľmi malé okná na zadných dverách. Zadná časť je na Insignii asi najzaujímavejšia. Dokazuje, že aj verzia kombi môže vyzerať dynamicky a elegantne zároveň, aj keď padne na oltár objemu pár desiatok litrov batožiny. Našťastie pri takých rozmeroch akými Insignia disponuje, nebol úbytok nijak dramatický.

Po zdvorilom uzavretí vodičových dverí som na chvíľu nadobudol pocit, že sedím v o triedu menšom vozidle. Až pohľad z vozidla a hlavne okolo seba ma opäť uviedol do reality v akom vozidle sedím. Pracovisko vodiča je totiž obstavané všade naokolo masou viac či menej pohľadného plastu. Po chvíli si na tento pocit obstavanosti zvyknete a naopak vám dodá určitý pocit bezpečia. Dizajn palubnej dosky sa naozaj vydaril a nebyť až príliš veľa „čudlíkov“ na stredovom panely, nie je sa načo sťažovať ani z pohľadu ergonómie a ovládania. V podobnom duchu je riešený aj prístrojový štít a mimoriadne vydarene na mňa posobilo stvárnenie ukazovateľa rýchlosti s červenou pohybujúcou sa bodkou. Škoda trochu zložitého ovládania palubného PC. Nabudúce si prečítam návod na použitie a bude to rýchlejšie. Troj-ramenný volant mal zvláštny tvar a bol obšitý na dotyk veľmi príjemnou kožkou. Napriek zvláštnemu tvarovaniu sa držal veľmi dobre a aj ovládanie na ňom umiestnené bolo príjemné. Škoda len, že sa nedalo prepínať napríklad z CD na rádio alebo AUX, vtedy už ruka musela na stredový panel. Sedadlá sú dobre tvarované, a aj keď tvrdšie čalúnené, sedelo sa na nich komfortne. Bočné vedenie, hlavne v oblasti chrbátu mohlo byť viac výrazné. Vodič musí počítať s mierne obmedzeným priestorom pre pravú nohu, kde jej v pohybovom rozlete na šírku bráni mohutný stredový tunel. Podobne je na tom aj spolujazdec, ale akonáhle posunie sedadlo pár cm smerom dozadu, razom je priestoru dostatok. Ocenil som široké možnosti nastavenia sedadla, obzvlášť elektricky nastaviteľnej bedernej opierky. Čo však nejde nastaviť-zmeniť, je divný tvar lakťovej opierky. Na strane vodiča mala zvláštne vybranie, ktoré mi neprekážalo, pokiaľ si lakeť neoprel aj spolujazdec. Čo tým súdruhovia z Oplu mysleli doteraz neviem. Na zadných sedadlách bolo miesta dostatok aj za 187 cm sediacim vodičom, boli dobre tvarované, škoda len úzkeho čalúnenia pre piateho cestujúceho. Miesta by na šírku sa totiž našlo celkom dosť. Odkladacích priestorov je vzhľadom na veľkosť vozidla trocha poskromnejšie, potešia aspoň držiaky na uchytenie malej PET fľaše v kapsách všetkých dverí.

Prístup do batožinového priestoru bol možný cez vysoko sa otvárajúce piate dvere (skôr vráta), pod ktorými stánie vyšším osobám obmedzovalo robustné čalúnenie s kapsou na príslušnstvo. Zaujímavým detailom boli v rohoch karosérie umiestnené menšie svetlá. Otvárajúce dvere majú na sebe kompletné koncové svetlá, a tak táto zdvojená náhrada plní funkciu bezpečnostnú a aj slušne osvieti vnútorný priestor. Prišlo mi to ako celkom logické riešenie. Základný objem kufra 540 litrov je dostatočný, ale po sklopení zadných sedadiel je jeho objem „len“ 1530 l, a to je iba priemerná hodnota, ktorú dosahujú a poľahky aj presahujú o triedu menšie vozidlá, dokonca aj predchádzajúca Vectra mala 1850 l. Hold, zložitá zadná náprava, ale hlavne netradičný dizajn si vyžiadali svoje. Variabilita a prístup je takmer na jednotku, nebyť malého zlomu na podlahe pri sklopení zadných sedadiel.

Audio systém testovanej Insignie obsahoval aj ovládanie mobilného telefónu. Dal sa navoliť aj zoznam volajúcich, zmeškané hovory… proste na bežné telefonovanie úplne nahradil klasický telefón. Škoda, že sa technici z Opla nepohrali rovnako dobre aj so zvukom. Nebol vyslovene zlý, ale na triedu vozidla som čakal niečo viac, hlavne basová zložka bola mierne poddimenzovaná.

Motor a prevodové ústrojenstvo

Testované vozidlo poháňal dvojlitrový turbodiesel s výkonom 96 kW a krútiacim momentom 300 Nm. Aj za studena sa prejavoval kultivovane a neobťažoval nadmerným hlukom. Po zohriatí dával o svojom pôvode vedieť iba pri razantnejšej akcelerácii, celkovo je odhlučnený na slušnej úrovni. Motor spolupracuje už približne od 1400 ot/min, citelnejšie ožije pri 1800 ot/min a ťah pokračuje až k 3500 ot/min. Po prekročení tejto hranice začne celkom slušný ťah mierne slabnúť a nad 4200 ot/min nemá zmysel motor vytáčať, hoci jeho stop je takmer v 5000 otáčkach. Na zošliapnutie akcelerátora reaguje motor s miernym oneskorením, citelnejším v nižších otáčkach. Celkovo je dynamika motora vzhľadom na prevádzkovú hmotnosť vozidla (1730 kg) akceptovateľná, pre športovejšie zameraných vodičov bude vhodnejšia silnejšia 118 kW varianta tohto motora alebo podarený benzínový dvojliter turbo. Silnou stránkou testovanej 96 kW motorizácie je priemerná spotreba, ktorá sa aj pri častých diaľničných jazdách nezriedka nad povoleným limitom pohybovala na úrovni 6,7 l/100 km.

Prevodové stupne sa radili pomerne ľahko, menší odpor treba prekonať iba pri prechode stredovou polohou a pri radení spiatočky, ktorá sa aktivovala stlačením pochromovaného ovládača pod hlavicou radiacej páky. Dráhy radenia boli krátke, vôle v koncových polohách minimálne a aj samotná hlavica páky radenia sa v ruke dobre držala. Prevody sú naskladané vhodne, vzhľadom na charakter motora, iba šestka sa mi zdála až príliš dlhá. Uznajte. Pri 130 km/hod točí motor na 6-tom prevodovom stupni iba 2000 ot/min, na jednej strane ticho, nízka spotreba, na druhej strane to znamená, že každé pribrzdenie a opätovné razantnejšie zrýchlenie si vyžaduje preradenie na nižší prevodový stupeň.

Podvozok, brzdy a riadenie

Podvozok Insignie na mňa pôsobil veľmi tuho a aj ostré zákruty zvláda takmer bez náklonov. V zákrutách sa síce Insignia takmer nenakláňa, neznamená to však, že ich miluje, obzvlášť tie za sebou rýchlo sa striedajúce (vlásenky). Predsa len riadite (v obsadení 3 osobami) takmer dvojtonový koráb a tento fakt na mrštnosti rozhodne nepridáva. Na väčších výtlkoch podvozok trochu vytrasie (zadná časť), ale do interiéru prenikajú iba tlmené rázy. Insignia sa najlepšie cíti na diaľnici, kde si užijete pokojnej a tichej jazdy, ktorú nerozhádže ani bočný vietor, ani početné zvlnenia a nerovnosti. Napriek istej vrodenej ťažkopádnosti sú jazdné vlastnosti Insignie veľmi dobré a môžete sa na ne spoľahnúť.

Riadenie testovanej Insignie bolo citlivé, strmé, v meste išlo ľahúčko, vo vyšších rýchlostiach príjemne stuhlo a ostro reagovalo na pokyny vodiča. Bohužiaľ, pri toľkej ochote trochu pozabudlo na viac informácii o dianí na ceste. Obzvlášť to bolo citeľné pri športovejšej jazde po vyššie spomínaných vlásenkách, a tak napriek očakávaniu z natočenia volantu, bola potrebná určitá korekcia pootočením iným smerom. Sú to však situácie, ktoré nekorenšpodujú so zameraním tohto vozidla a zažijete ich málokedy.

Na výbornú však fungujú brzdy, dajú sa dobre dávkovať, v prípade potreby akútneho brzdenia majú ostrý nástup aj výborný účinok. Ani po opakovanom brzdení nejavili známku citeľného poklesu účinnosti.

Celkové hodnotenie, čo na to Autorubik

Insignia je netradične vyzerajúce a obrovské kombi od Opla. Na ceste ešte dlhý čas nebude tuctovkou. Je slušne vybavená, obsahuje kvalitné materiály a disponuje na dlhé cesty dobrými jazdnými vlastnosťami. Ak nečakáte žiadneho agilného športovca alebo rekordéra v preprave batožiny, je toto zaujímavo vyzerajúce kombi určené práve pre vás. Odmení sa vám slušnou spotrebou a veľmi dobrým komfortom. Nutno dodať, že testované kombi malo najazdených 11 800 km a podľa očakávania s ním majiteľ nemal doteraz žiadne problémy.

Cena vozidla v čase testovania: 22 000 €.

[AdvantagesAndDisadvantages]

Prednosti a nedostatky

Motory