Test Opel Meriva 1.6 (74 kW), Enjoy

Opel Meriva I. generácie sa nám nie tak dávno porúčala do večných lovíšť a výrobca tento podarený model nahradil v polovici roka 2010 II. generáciou, ktorá nesie rovnaké meno ako jej predchodkyňa. Za sedem rokov výroby si Meriva vybudovala dobré meno za solídnu spoľahlivosť a tiež mimoriadnu variabilitu. V teste sa nám ocitla Meriva vo výbave Enjoy vybavená benzínovou 1,6-tkou.

.

Interiér a exteriér

Karoséria Merivy je postavená na podvozku predchádzajúcej generácie Corsy a meria na dĺžku iba 4042 mm. Oproti Corse narástla do šírky, ale hlavne do výšky a výrobca nešetril ani na rázvore náprav, ktorý bol predĺžený na 2630 mm. Podarilo sa tak postaviť relatívne malé auto s nadpriemerne veľkým vnútorným priestorom. Vzhľad vozidla pôsobí veľmi nenápadne a nebyť „nebíčkovo“ modrej metalízovej farby, zapadne Meriva v dave okolitých vozidiel. Celý tvar karosérie charakterizujú čisté a jednoduché tvary s veľkými hladkými a minimálne zaoblenými plochami. Pri pohľade spredu zaujmú veľké svetlomety a delená predná maska so znakom Opel uprostred. Pri pohľade zboku zaujme takmer plynulý prechod prednej kapoty do čelného skla, smerom dozadu naberá vozidlo mierne krabicovitý tvar a do očí padnú aj minimálne previsy karosérie. Zadná časť so stĺpcovitými svetlami bola svojim zvislým poňatím podriadená maximálnemu priestoru. Pozitívom zadného veka je veľké zadné sklo. Spôsob vyhotovenia takéhoto typu karosérie dovoľuje vyšší posed a spolu s nadpriemerným presklením celej karosérie prispieva k dobrému rozhľadu do všetkých smerov, ktorému dokonalosť kazí iba výhľad šikmo vpred cez robustný A stĺpik.

Nastupujem cez doširoka sa otvárajúce bočné dvere a za nijak oslnivého zvuku zavretia si hľadám svoje miesto za volantom. Chvíĺu to trvalo, lebo volant je nastaviteľný iba výškovo, ale zachránil to slušný rozsah nastavenia sedadla. Plasty použité v Merive sú tvrdého razenia s dizajnovo príjemnou povrchovou úpravou. Ich dielenské spracovanie je príkladné a ani po rokoch a značnom počte najazdených kilometrov nič nevŕzgalo, dokonca zvládli aj prechod železničným „steeplechase“. Na dverách je tvrdý čierny plast, kombinovaný bledou látkou s nižšou odolnosťou voči opotrebeniu (pokladania lakťa), ktorý je doplnený do strieborna sfarbeným pásom a kľučkou na otváranie dverí. Podobne čierneho vyhotovenia je aj palubná doska, spojená s trocha svetlejšie ladeným stredovým panelom a doplnená naprieč vedeným do strieborna sfarbeným pásom. Celkovo pôsobí interiér, hlavne stvárnenie palubnej dosky a stredového panelu dizajnovo chladne, je však útulný a rýchlo si naň zvyknete. Podobne rýchlo si zvyknete na prehľadný prístrojový panel s dvojicou veľkých do seba zapadajúcich a dvojicou malých budíkov, lemovaných vkusným chrómovým dekorom a so žlto podsvieteným ukazovateľom prejdenej vzdialenosti. Manipulácia a  rozmiestnenie ovládacích prvkov bolo prehľadné a funkčne intuitívne. Pomerne rýchlo sa dá zvyknúť aj na netradičné ovládanie niektorých funkcií audia na volante – pritlačením spínača k sebe. Miernou nevýhodou oproti klasickému ovládaniu na volante, je nutnosť zložiť konkrétnu ruku z optimálneho držania volantu.

Z ergonomického hľadiska však za najväčší nedostatok považujem umiestnenie ručnej brzdy. Nielenže bola pomerne nízko, ale v prípade lakťovej opierky bolo treba ruku doslovne opačne zalomiť, aby bolo možné ručnú brzdu ovládať. Toto v takmer dokonale funkčnom interiéri nemeckí súdruhovia naozaj nedomysleli. Tiež ma nenadchli sedadlá. Sú tvrdšieho, ale ešte pocitovo znesiteľného vyhotovenia, čo má výhodu, že ani po dlhšej jazde nadmieru necítiť chrbátovú časť. Látka – poťah navlečený na nich mal už najlepšie časy zasebou, bol totiž ošúchaný a vlnil sa, tiež bočné vedenie bolo skôr na parádu a nie aby plnilo svoj účel opory sediaceho v zákrutách. Takisto nie každému môže vyhovovať relatívne vysoký posed. Na jednej strane to má výhody ľahšieho nastupovania, vystupovania a tiež rozhľadu z vozidla, na druhej strane predlžovať ruku po vzore čarodejníka z Arabely neviem a k niektorým ovládačom alebo odkladacím miestam som sa musel viac natiahnuť. Samozrejme nič hrozné, ale chce to zvyk. Vnútorného priestoru je v Merive dostatok. A to ako vpredu, tak aj vzadu. Stredné sedadlo vzadu ale považujem ako núdzove, zato jeho operadlo sa dá sklopiť a sedák zasunúť smerom dolu. V položenej lakťovej opierke sa objaví veľký priestor, o tom ale neskôr. Pokiaľ treba, v Merive sa odvezú naozaj pohodlne, aj štyria dvojmetrový dlháni.

Čo robí Merivu princeznou v účelnosti a praktickosti? Je ňou variabilita interiéru a počet rôznych schránok na uloženie kadečoho. Tu sa súdruhovia z Russelsheimu naozaj vytiahli. Plán splnili na 134 %! Schránky nájdete skoro všade. Vo všetkých dverách, pod sedadlom spolujazdca, v podlahe pod nohami zadných pasažierov, samozrejme v spolujadcovom kaslíku a na stredovom paneli. Tou hlavnou výhodou Merivy je však systém sklápania zadných sedačiek, ktorý Opel nazýva FlexSpace. Ako som už spomínal, po sklopení stredu operadla dopredu a zasunutí sedáku smerom dolu, si môžu teraz už len dvaja zadný cestujúci užiť neskutočne veľa priestoru do každej strany a tiež výhody tzv. Travel Box, čo je v podstate odnímateľná schránka. Sedadlá sa dajú po niekoľkých pohyboch posunúť k sebe alebo vzad a vy si tak môžete nastaviť ideálnu pozíciu na pohodlné cestovanie. Ak treba, dajú sa sedadlá pomocou páčok úplne sklopiť a premena priestoru jednou rukou je vykonaná za pár sekúnd. Naozaj pôsobivé. Ďalšou silnou stránkou Merivy je kufor. Nepoteší ani tak dostatočným základným objemom, ako jeho prístupom a samozrejme variabilitou. Zmenšovať a zväčšovať sa dá jednoduchým posúvaním zadných sedadiel, tiež poteší nízka nakladacia hrana, rovná podlaha a vysoko sa otvárajúce zadné veko. Zopár drobností sa dá uložiť aj do dvojitého dna. Po sklopení zadných sedadiel sa kufor Merivy zväčší z 350 na veľmi solídnych 1410 litrov nákladu.

Audio malo jednoducho až lacno pôsobiaci, tiež ale treba dodať aj dobre svietiaci a čitateľný displej. Ako povedal majiteľ, lepší a väčší bol, ale jedine za poriadny príplatok. Displej (bez príplatku) v našom testovanom vozidle pripomínal svojou grafikou výdobytok socialistickej techniky z konca osemdesiatych rokov. Ani v zobrazovaní údajov sa nepretrhol, takže ukazovanie meniacej sa hlasitosti a podobné „zbytočnosti“ nehľadajte. Ako to už býva, za touto menej atraktívnym zovňajškom sa ukrývalo zariadenie slušnej kvality. Nielenže sa celé audio pomerne intuitívne ovládalo, ale aj dobre hralo. Tuner bol citlivý, zosilňovač neskresľoval ani pri naozaj hlasnom počúvaní a fabrické reproduktory sa tiež snažili. Škoda, že s výškami a stredmi sa konštruktéri viac pohrali ako s basovou zložkou. Celkove bol aj tak zvuk v Merive veľmi slušnej kvality.

Motor a prevodové ústrojenstvo

Motor so šestnástimi ventilmi a objemom 1598 ccm dosahuje maximálny výkon 74 kW pri 6000 ot/min a krútiaci moment 150 Nm pri 3600 ot/min. Na prvý pohľad pôsobia výkonové parametre motora v relatívne malej Merive ako plne dostačujúce, ale. Ako  samotná jazda ukázala, takmer 1400 kg vážiacej Merive stačí motor tak akurát a v nižších otáčkach by sa mu možno aj trocha energie naviac zišlo. Motor v studené ráno naštartoval bez najmenšieho zaváhania a jeho prejav bol za studena aj za tepla v celom otáčkovom spektre veľmi kultivovaný. Ožívať začal už na prekvapujúcich 1300 ot/min a na bežnú, avšak nijak svižnú jazdu bolo možné takto jazdiť aj na piatom prevodovom stupni. So stúpajúcimi otáčkami pomaly rástol aj záťah motora, treba ale povedať, že do približne 2800 ot/min sa žiadne veľké divadlo nekonalo. Preto na svižnejšiu jazdu alebo na predbiehací manéver je dobré držať otáčky nad touto hranicou. Po prekročení tejto magickej hranice už začína motor naplno ukazovať všetky svaly a svoje predstavenie končí až v takmer 6500 otáčkach. Stovku dosiahnete s Merivou za necelých 13 sekúnd a poradí si aj s rýchlosťou 170 km/hod. Napriek občasnej potrebe vytáčania to motor so spotrebou nepreháňa. My sme jazdili za slušných 7,3 l/100 km, pričom si myslím, že by sa tento údaj dal pri troche dynamického uskromnenia a výmeny za letné pneumatiky stlačiť aj o ďalšieho pol litra dole.

Radenie prevodových stupňov bolo relatívne presné, ale bolo nutné prekonať trochu väčší odpor radenia v stredovej polohe. Samotné zaradenie rýchlosti malo gumový charakter a neoslnili ani väčšie vôle v koncových polohách. Zase na druhú stranu pri uvážení 187.000 najazdených km sa jednalo o uspokojivý výsledok. Sprevodovanie bolo pomerne dlhé, takže  pri potrebe rýchlej akcelerácie napr. pri obiehaní na piatom prevodovom stupni, kedy motor v relatívne nízkych otáčkach nemal dostatok síl je nutné takmer vždy podradiť. Kratšia päťka a pridanie šiesteho prevodového stupňa by iste tento „problém“ vyriešili. Na druhej strane, relatívne dlhá päťka zabezpečovala vozidlu aj pri diaľničných rýchlostiach primeranú akustickú pohodu a tiež slušnú spotrebu.

Podvozok, brzdy a riadenie

Jazda s Merivou bola príjemná, podvozok zdatne žehlil početné nerovnosti na našich tankodromoch a aj rázy od kolies prenikali do interiéru v znesiteľnej norme. Tiež na nerovnú a zvlnenú vozovku pri diaľničných rýchlostiach reagoval podvozok Merivy jemným a pocitovo príjemným pohupovaním. Pri prudšej zmene smeru alebo rýchlom prejazde zákrutou sa karoséria síce nakláňala, podvozok však držal zvolenú stopu statočne a zabezpečoval Merive ohľadom na zameranie vozidla veľmi slušné jazdné vlastnosti. Rozhádzať ho vedeli naozaj až veľké priečne nerovnosti v kombinácii s rýchlou jazdou ďaleko za bežným limitom.

Brzdy, možno aj vďaka nedávnemu meneniu predných brzdových platničiek a kotúčov, fungovali skvelo a zvládali Merivu bez najmenšieho zaváhania. Tiež dávkovanie brzdného účinku bolo plynulé.

Riadenie išlo zľahka, umožňovalo vozidlu rýchlo zaparkovať a manévrovať aj v stiesnených priestranstvách na hromadných parkoviskách. Nastavené bolo skôr na komfortnejší štýl jazdenia, čo sa prejavovalo v menšom cite okolo stredovej polohy a len striedmej spätnej väzbe o dianí na ceste. Zameraniu vozidla ale vyhovuje akurát.

Celkové hodnotenie, čo na to Autorubik

Testované vozidlo malo 5 rokov a najazdených cez 187 tisíc km. Okrem ošúchaného volantu a presedených sedačiek počet kilometrov nebolo vôbec poznať. Majiteľ sa o vozidlo vzorne staral – chodil na pravidelné servisné prehliadky a Meriva sa mu adekvátne odvďačila. Za celý čas ho ani raz nezradila a vždy dopravila na určené miesto. Okrem bežných servisných úkonov, akými sú výmena oleja, ostatných náplní a filtrov, potrebovala nedávno Meriva výmenu predných brzdových kotúčov a platničiek. Tiež sa porúčali guľové čapy na riadení a na spodných ramenách. Na daný počet km sa jedná o veľmi slušný výkon. Majiteľa na vozidle trocha hnevá spotreba oleja, keď na 15.000 km, musí vždy minimálne jedno litrové balenie dokúpiť. Na moderný benzínový motor trocha nezvyklé, ale ako povedal, už si zvykol. Inak v aute fungovalo všetko bez problémov. Z vozidla s testovaným motorom žiadny športovec nebude, ale po vytočení do potrebných otáčok mu snahu o akú takú dynamiku nemožno uprieť. Skôr ho ale vidím ako rodinnú motorizáciu s pomerne prijateľnou spotrebou. Vozidlo jednoznačne odporúčam pre rodinu s deťmi alebo pre vodičov obdarených remeselnou zručnosťou. Meriva totiž odvezie naozaj všeličo od detského kočíka cez poriadnu lopatu s niekoľkými vreckami cementu až po malý cirkulár.

[AdvantagesAndDisadvantages]

Prednosti a nedostatky

Motory