Test Seat Leon I 1.6 16V (77 kW)

Na dizajne niektorých automobilov sa zub času podpíše menej, na niektorých viac. Seat Leon I. generácie možno jednoznačne zaradiť  do prvej skupiny. Od jeho uvedenia na trh prešlo viac ako 12 rokov, napriek tomu športovo elegantné krivky Leona pôsobia dodnes šmrncovne. Známe a dovolím si tvrdiť aj do značnej miery famózne motory TDi prvej generácie (66 a 81 kW), pozná mnoho motoristov. Do testu som si vybral netradičnú a pomerne zriedkavú motorizáciu 1,6 16 V 77 kW, na ktorú už toľko chvály počuť nebolo. Aký dojem na mňa zanechal dotyčný (a často kritizovaný) motor a samozrejme nie len o ňom, sa môžete dočítať v nasledovných riadkoch.

Interiér a exteriér

Seat Leon je odvodený od typového radu Toledo poslednej generácie a zdieľa s ním podlahovú platformu s identickým rázvorom náprav 2513 mm. Oba modely sa podobajú ako vajce vajcu, s výnimkou zadnej partie, kde zadné okno Leona plynulo nadväzuje na oblúk strechy, končiac na odtrhovej hrane zalomenej do vysokého zadného čela. Celkovo pôsobí Leon sympatickým zaobleným dojmom a je ušetrený akýchkoľvek rušivých hrán. Pri pohľade spredu mu dodávajú nízke zdvojené  a zatmavené svetlomety dynamický vzhľad, ktorý podtrhuje na maske aj prednom nárazníku vo väčšom meradle použité čierne rebrovanie so znakom Seat uprostred. Pri pohľade zboku zaujme nižšie položená spodná hrana okien. Aj vďaka nej a spolu s veľkým presklením vozidla umožňuje vodičovi dobrý výhľad dopredu a do bokov. Trocha obmedzenia predstavoval iba rozhľad vzad a šikmo vzad aj „vďaka“ širokým zadným „C“ stĺpikom.

Pri nastupovaní potešili rozmerné a doširoka sa otvárajúce predné dvere, ktoré aj pri zavretí vydali solídny zvuk. Čierno-svetlo-šedé čalúnenie dverí doplnené chrómovou kľučkou otvárania, pôsobilo robustne a kvalitne. Potešila stredová časť na pohľad aj na dotyk z príjemnej látky, ktorá vytvárala dobrý a pohodlný podklad na položenie lakťa aj na dlhšie cestovanie. Palubná doska (a tiež vrchný obklad dverí) bola vyrobená  z čierneho mäkčeného plastu príjemného na dotyk a pokrytého špecifickým vzorom. Zvyšok plastov bol už tvrdšieho vyhotovenia a vyrobený v čierno-šedej kombinácii. Nič to však nemenilo na dobrom pocite z kvality vyhotovenia. Rozloženie ovládacích prvkov na stredovom panely bolo prehľadné a logické, zaujalo ma len umiestnenie tlačidla stabilizačného systému a otvárania nádrže pod ručnou brzdou. Veniec trojramenného volantu bol vyrobený z  príjemného materiálu, bol aj dostatočne hrubý a napriek absencii populárnej kožky sa držal naozaj dobre.

Športový naturel vozidla malo zrejme okrem dizajnu zvýrazniť aj červené podsvietenie prístrojov a stredového panelu. Určitú atraktivitu mu uprieť nemožno, to je fakt, ale podvečer a hlavne v noci mi intenzívne červené podsvietenie dosť ťahalo oči a jas som preto stiahol skoro na minimum. Prístrojový štít je jednoduchý a  k jeho prehľadnosti nemám žiadne pripomienky. Všetko je tak ako má byť, teda vľavo sa nachádza otáčkomer s displejom zobrazujúcim čas alebo údaje z palubného PC (vonkajšiu teplotu, spotrebu), vpravo je rovnako veľký tachometer s počítadlami prejdenej vzdialenosti. V priestore medzi týmito veľkými kruhovými ukazovateľmi sa nachádza časť s veľkými štvorcovými kontrolkami, nad nimi je umiestený palivomer a teplomer chladiacej kvapaliny. Kto jazdí s vozidlami VW group, okamžite spozná páčky pod volantom, ale ani nekoncernoví motoristi nebudú mať s ovládaním žiadny problém.

Predné sedadlá sú primerane tvrdé, pohodlné a na bežnú jazdu s postačujúcim bočným vedením. Vzadu si už toľko pohodlia neužijete, aj keď vybratie na zadnej strane predných operadiel zabezpečuje dostatok miesta pre kolená osôb priemerného vzrastu. Horšie je to s výškou a najmä šírkou pri obsadení piatimi cestujúcimi. Pri výhľade vzad mi extrémne vadila stredová plnohodnotná opierka hlavy, preto som ju zasunul nadoraz. Objem batožinového priestoru hodnotou 340 l moc nezaujme a tiež nepoteší vysoká nakladacia hrana, tým však negatívne komentáre na jeho adresu končia. Keďže je kufor hlboký, jeho šírka je podbehmi kolies obmedzená len nepatrne, pojme aj objemnejšie predmety. Poteší tiež vysoko sa otvárajúce zadné veko. Koho neuspokojí štandardný objem, môže batožinový priestor zväčšiť sklopením zadných sedadiel, pozor však na opierky, tie musia ísť dole. Celkovo je využiteľnosť kufra napriek jeho priemernému objemu veľmi dobrá.

Audio je zaujímavá časť testovaného Leona. Najskôr „zaujme“ svojimi atypickým rozmermi, ale hlavne turbo modernou kazetovou časťou. Nie len ja si myslím, že v roku 2003 bola kazetová mechanika beznádejne zastaraný systém. No španielski súdruhovia boli zrejme iného názoru a na tú dobu nadštandardne vybaveného Leona dodali audio systém s kazetovou mechanikou. Čo už, asi sa im prisnil budovateľský sen z 80-tych rokov. Ešteže existujú Číňania a vyrobili kazetový adaptér na mp3 za pár šupiek, ktorý na pohľad tragickú situáciu veľmi slušne zachraňoval. Ďalej už prichádzajú iba pozitívne stránky. Audio malo citlivý a kvalitný tuner a tiež výkonný a neskreslujúci zosilňovač. V rovnako dobrom svetle sa predviedlo aj 8 fabrických reproduktorov. Číňanmi zachránená diskotéka môže začať.

Motor a prevodové ústrojenstvo

Motor obdarený zdvihovým objemom valcov 1 597 cm³, dosahuje výkon 77 kW (5 700 ot./min) a krútiaci moment 148 Nm (4 500 ot./min). Motor aj po chladnej noci naštartoval bez problémov a potešil kultivovaným behom. Spočiatku sa mu síce nechcelo moc spolupracovať s plynovým pedálom a pri pridaní v nižších otáčkach mal tendeciu dusiť sa, no stačilo 1-2 minúty plynulej jazdy a bolo všetko v úplnom poriadku. Motor ani za studena, ani po zahriatí neobťažoval posádku nadmerným hlukom a v celom otáčkovom spektre bol dobre utlmený. Vlastne až moc dobre, kľudne si mohol aj viac zakričať, hlavne nad  hranicou 4000 ot., kedy ukazuje všetky svaly. Vždy keď som našiel nejakú informáciu o tomto motore, nechýbala zmienka o neochote ťahať „od spodu“. Tak som bol teda zvedavý, ako sa prejaví v 1150 kg vážiacom Leone. A svete div sa, žiadny katastrofálne popisovaný leňopochod sa nekonal. Napriek spomínaným informáciam a tiež šestnásťventilovej koncepcii bez moderných „fíčúr“ (akým je časovanie alebo zdvih ventilov), sa motor prebúdza pri 1400 ot/min a začína obstojne ťahať už od 1800 ot/min. Od tejto hranice rastie jeho ťah lineárne s rastúcimi otáčkami až k hranici 4000 ot/min, kedy pocitovo dosahuje vrchol a bez zakolísania pokračuje v nastolenom slušnom tempe až za hranicu 6200 ot/min. Na športovejšie zvezenie je potreba udržiavať otáčky motora nad hodnotou 3000 ot/min. Stokilometrovú rýchlosť dosahuje automobil za necelých 11 sekúnd a tachometrovo atakuje maximálku 200 km/hod. Spotreba testovaného Leona je dosť vrtkavá, v meste sa dá jazdiť okolo 8-8,5 litra, mimo mesto dokonca hlboko pod šesť, ale na diaľnici stúpa spotreba k 9 až 10 litrom aj „vďaka“ krátkemu sprevodovaniu. Nám sa za celý test „podarila spraviť“ hodnota 6,6 l/100 km.

Radenie prevodových stupňov bolo pre mňa trochu sklamaním. Radiaca páka sa síce dobre držala, bola krátka a radenie išlo pomerne zľahka, ale značné rezervy boli v presnosti. Tiež vôla v koncových polohách bola jemne povedané väčšia. Prevodové stupne sa snažili kopírovať otáčkový charakter motora, na môj vkus však boli dosť krátke a taká šestka pri diaľničnom tempe by sa zišla ako soľ. Daňou za krátke sprevodovanie budú na diaľnici vyššie otáčky a spotreba.

Podvozok, brzdy a riadenie

Jazdné vlastnosti napriek značným bočným náklonom boli dobré a umožnili aj trochu sa športovo odviazať. Pozor však na rýchle prejazdy ostrých zákrut, ktoré pokiaľ je povrch rovný, podvozok bez väčších problémov zvláda až do limitných situácii. Beda ale, ak je na ceste väčší hrbol alebo rozmernejší výtlk. Napriek pocitu istoty zadná náprava nepríjemne poskočí a dostane vozidlo do nepríjemnej nestabilnej situácie. Našťastie tento neduh (postihujúci všetky vozy vybavené rovnakým podvozkom A3-1,Octavia 1, Golf IV) sa prejavuje až pri naozaj rýchlych prejazdoch. Treba dodať, že v približne rovnakom čase vyrábaný Focus, zvládal tieto situácie podstatne lepšie. K obdobnému zlepšeniu prišlo aj vo VW group s nástupom nového podvozku s viacprvkovou zadnou nápravou začínajúcou v Golfe V. Čo však potešilo, bola schopnosť podvozku filtrovať a slušne tlmiť početné nerovnosti, ktorých je na našich cestách ako maku. Horšie to už bolo s izoláciou od  hluku z valenia pneumatík, ktoré počuť dosť výrazne, najmä pri jazde diaľničným tempom.

Brzdy boli v dobrej kondícii, zaberali jemne a mali očakávaný brzdný účinok.

Riadenie vybavené ešte hydraulickým posilňovačom bolo priame a presné. Síce išlo v meste a na parkovisku trochu stuha oproti modernejším konkuretom, tento „nedostatok“ však vynahrádzalo pomerne slušnou spätnou väzbou.

Celkové hodnotenie, čo na to Autorubik

Testovaný Leon mal necelých 8 rokov a najazdených cez 122 000 km. Vozidlo malo riadne vedenú servisnú knižku a počas života sa vyskytli nasledovné poruchy: výmena zapaľovacej cievky a oprava centrálneho zamykania. Počas testu sa objavilo aj pár kvapiek chladiacej kvapaliny z netesnej vodnej pumpy, ktorá však onedlho ide na výmenu spolu s rozvodovým remeňom. Seat Leon možno ohodnotiť ako vozidlo s univerzálnym využitím pre každodennú prevádzku, za ktorého volantom sa dá užiť aj trocha športového zvezenia. Servisné a prevádzkové náklady Leona sú skôr nižšie a spoľahlivosťou patrí rozhodne k lepšiemu priemeru. Testovaný motor možno označiť za primeranú motorizáciu a pri obsadení jednou alebo dvomi osobami nebola príliš citeľná ani jeho menšia ochota ťahu v nízkych otáčkach. Ak ste však vyznávači pružného zrýchlenia, dobrou voľbou budú silné a úsporné 1,9 TDi a ak menej hľadíte na spotrebu, ešte lepšou voľbou je podarený 1,8 T vo vyhotovení Sport. Testované vozidlo odporúčam mladým rodinám, v ktorých bije aspoň malinké športové srdiečko, na svoje si tiež prídu aj mladí ulietaní diskotékoví baliči.

Cena vozidla v čase testovania: 5 000 €.

[AdvantagesAndDisadvantages]

Prednosti a nedostatky

Motory