Test Škoda Fabia II 1,2 HTP (44 kW)

Asi máloktoré auto vyvolalo po svojom uvedení na trh toľko rozporuplných reakcií ako Škoda Fabia II. generácie. Prešli už 3 roky a po rozpačitom začiatku si Fábia pomaly obnovuje stratené pozície. Do testu sa mi dostala bielučká Fabia so základným HT v čiernom Péčku. Ako si táto zostava viedla, popíšem v nasledovných riadkoch.

Interiér a exteriér

No ten dizajn. Naozaj, keď som pred tromi rokmi prvý krát novú Fabiu zazrel, skoro som skamenel od úžasu. „Čo to tí dizajnéri v tej škodovke vyviedli“, hovoril som si. Po prvom šoku som začal hľadať niečo pozitívne čoho sa chytiť. A verte, s pribúdajúcim časom pozitívneho pohľadu pribúdalo a dnes beriem „Fazuľu II. generácie“ ako vozidlo, ktoré išlo svojim dizajnovým smerom a vo veľa veciach vybočilo zaužívanému zvyku. Iste mnohým sa výstrelok v podaní vysokej a úzkej karosérie dodnes nepozdáva, ale verte, má to niečo do seba. Celkom sa mi páči strecha, ktorá vytvára dojem takého českého Mini alebo čierne lesklé stĺpiky, obzvlášť „vyzývavý“ je „A“ stĺpik. Z boku zaujme smerom dozadu stúpajúca vrchná línia bočných dverí, ukončená oblúkom a vytvárajúca súbeh s plechovou časťou zadných dverí. Predná a zadná časť sú z pohľadu nevyrovnanosti najviac rozporuplné partie. Trocha im pomohol nedávny facelift (čo nie je prípad našej Fazuľky), ale fyziku dizajnovými „čármi mármi proste neošáliš“. No necháme dizajn dizajnom, lebo 100 ľudí a 107 názorov. Za seba môžem kapitolu uzavrieť, že plynúci čas pomáha pozitívnemu názoru na dizajn Fabie.

Pri pohľade na referentskú bielu farbu a základný motor našej snehovej princezny som si myslel, že výbava bude adekvátna, teda soc-dem line. No opak bol pravdou. Testovaná snehulienka mala okrem centrálu a el. okien (vzadu klasika švihadlá) aj klímu. Tak šup šup dovnútra. Otváram za nelakovanú kľučku robustné dvere a nestačím sa čudovať aký zvuk vylúdia pri zavretí. Páni, perfektné puf. No po excelentnom zaklapnutí dverí sa prejavil nedostatok úzkej karosérie. Oproti predchádzajúcej generácii naozaj cítiť menej priestoru na lakte a ramená, jednak menšou šírkou ale aj robustnejšou konštrukciou výplne dverí. Interiér podobajúci sa ako vajce vajcu úžitkovejšiemu Roomsteru, pôsobí živším alebo ak chcete hrejivejším dojmom ako v predchádzajúcej generácii Fábie. Má modernejšie tvary, na dotyk príjemne a kvalitne zlícované komponenty a čo je tiež dôležité, nič pri jazde po slovenských tankodromoch nevibruje, ani nevydáva všakovaký pazvuk. Ergonómia je po vzore svojej predchodkyne opäť na výbornú. Trocha mi prekážal len mohutný stredový panel a nájdenie si ideálnej pozície pre moje koleno. Zato pozíciu na ľavý lakeť som si našiel hneď a nebyť spomínanej menšej šírky, dala by sa označiť za ideálnu. Radiaca páka ostala po vzore predchodkyne troška utopená, zdvihnutie o nejaké 2-3 cm, by určite pomohlo. Poteší aj dizajnovo podarený a hlavne veľmi prehľadný prístrojový panel. Môj skoro dobrý dojem posedenia za volantom troška kazí veľkosť a tvar volantu. Drží sa síce dobre, ale jeho priemer by o nejaký cm mohol byť menší, tiež dizajn stredovej výplne je nič moc. Sedadlá sú dostatočne široké aj dlhé, na bežné jazdenie majú akurátnu bočnú oporu a aj ich výplň nevybočovala zo štandardu. Vzadu sa sedí príjemne, miesta na sedadlách oproti predchádzajúcemu modelu narástlo najmä nad hlavou, na nepatrne väčší priestor sa môžete tešiť v oblasti kolien. Bohužiaľ, hovorím o sedení dvoch osôb. Šírky vzadu ubudlo ešte viac ako vpredu a pokiaľ nechcete niekoho strestať, dozadu viac ako dvoch dospelých nepúšťajte. Fabia II. poteší aj množstvom odkladacích priestorov. Aj keď sú kapsy na dverách pomerne úzke, umožňujú komfortné odloženie pollitrovej fľaše, nezabudlo sa ani na držiaky pohárikov, schránku na mobil alebo okuliare , spolujazdec má dokonca pred sebou okrem klasického „kaslíka“ aj schránku s držiakom na pero. Zaujímavým a nemenej potešujúcim faktom sú aj odkladacie vrecká na zadných dverách, to, že dovoľujú uloženie iba drobných vecí nie je tak dôležité. Batožinový priestor je na veľkosť vozidla naozaj kráľovský (300 litrov). Prístupný je cez vysoko sa otvárajúce piate dvere, je dobre tvarovaný a aj nakladacia hrana nie je príliš vysoko. A sme pri hudbe. V testovanom vozidle nebolo originál rádio, a tak môžem hodnotiť iba zvuk sériovo dodávaných reproduktorov. Bohužiaľ, v aute boli iba 4 (2 stredobasy a 2 „výškače“) a aj zvuk bol priemerný. Zdá sa mi, že oproti predchodkyni žiadny extra posun. Na bežné počúvanie rádia a moderných ľudoviek však bohato postačí.

Motor a prevodové ústrojenstvo

Testovaný motor je jednoznačne najslabším článkom celého vozidla. Je síce o poznanie kultivovanejší a výkonnejší ako jeho 40 kW predchodca, ani to však nestačí aspoň na priemer triedy. Svojim výkonom stačí tak do mesta a na občasné výlety mimo mesto. Jeho schopnosť akcelerácie z 90 na 120 km/hod a obzvlášť v obsadení 3-4 osôb je obdivhodná. Keď vás dobieha škeriaci sa frikulín na vytunenej 105 L, ste naplnený pocitom, že máte pod kapotou pridusený wartburg 21. storočia. Ale späť k faktom. Motor začína bez väčšieho reptania ťahať od 1600 ot/min a v meste jeho výkonový handicap takmer nie je poznať. Otáčkové optimum sa pohybuje niekde medzi 1900-3200 ot/min. Nad 3200 jeho ochota citeľne klesá a nad 4500 sa jedná z hľadiska výkonu a zvuku skoro o malú divadelnú tragédiu. A čo spotreba? Počas celého testu som motor nijako netrýznil a využíval som ho spôsobom na ktorý bol určený. Teda mesto, mesto, okreska a ojedinele diaľnica. S akým výsledkom? Prosím pekne 6,4 l/100km. Túto hodnotu považujem za primeranú k odvedenej práci.

Radenie je opäť na špici triedy, aj keď oproti nedávno testovanej prvej generácii sa mi zdali o málinko väčšie vôle v koncových polohách. Sprevodovanie jednotlivých prevodových stupňov odráža výkonový charakter motora a na účel vozidla do mesta a okresky je to akurát.

Podvozok, brzdy a riadenie

Podvozok v predchádzajúcej generácii exceloval a bol na špici svojej triedy. Keďže v druhej generácii bol takmer bez zmeny prevzatý z tej prvej, rozpisovať sa detailne nebudem, ale na tento motor bohato postačuje. Vyzdvihujú ho malé náklony karosérie v zákrutách, isté držanie stopy a neutrálne správanie až na hranici priľnavosti, kde prehovorí vrodená nedotáčavosť. Čo treba vyzdvihnúť je jeho schopnosť filtrovať nerovnosti. Žiadne prehnané poskakovanie sa nekoná a aj zvukovo je v norme.

Brzdy si dávajú načas a v prvej tretine dráhy brzdového pedálu sa takmer nič nekoná. Potom už nastupuje štandardný, teda dobrý účinok.

O riadení sa dá napísať jediné. Fabia sa riadi skvelo. V meste má tešil výborný polomer otáčania, mimo mesto riadenie príjemne stuhlo a bolo presné so slušnou spätnou väzbou. Pri použitom motore nebude vadiť ani trocha voľnejší prevod riadenia, ktorý by sa zišiel trocha strmší, hlavne pri športovejšej jazde v zákrutách.

Celkové hodnotenie, čo na to Autorubik

Malá Fabia budí svojim dizajnom stále rozpaky. Avšak prax ukázala, že sa jedná o veľmi vyspelého a spoľahlivo slúžiaceho spoločníka. Fabia v meste sa správa živo, má dobrý rozhľad vpred a vďaka veľkým spätným zrkadlám je dobrý výhľad aj vzad. Oproti predchodkyni neponúka nič oslnivé, spojenie netradičného dizajnu karosérie, palubnej dosky a kvalitných materiálov vytvára dobré malé auto. Použitý motor nie je žiadny technologický ani výkonový zázrak, na behanie po meste a na chalupu však bohato postačí. Vozidlo s testovaným motorom odporúčam mladým vodičkám, starším manželským párom a svoje miesto si nájde aj ako člen firemnej flotily plniaci úlohu napr. skoč na poštu. Vozidlo malo 1 a pol roka, najazdených 19 tisíc km a podľa očakávania všetko fungovalo bezchybne.

Cena vozidla v čase testovania: 7 000 €.

[AdvantagesAndDisadvantages]

Prednosti a nedostatky

Motory