Test Škoda Octavia I 1.9 TDi (66 kW) 4×4

Octavia I. generácie má najlepšie časy dávno za sebou, tento rok definitívne skončil aj jej život predlžujúci model Tour, avšak stále patrí na našich cestách k tomu lepšiemu a zároveň veľmi rozšírenému približovadlu. Prečo sa jej teda nepozrieť na zúbok detailnejšie, obzvlášť ak sa jedná o verziu zatraktívnenú o logo 4×4?

Interiér a exteriér

Opisovať detailne dizajn Octavie I. generácie nemá význam. Faktom ostáva, že aj 14 rokov od uvedenia na trh, vyzerá „Oktáfka“ obstojne, v prevedení kombi možno ešte o chlp lepšie. Jediným výrazným dizajnovým prehreškom tak ostáva veľký previs zadnej časti, zreteľný pri pohľade zboku. Vtedy vynikne značný nepomer v porovnaní s rázvorom vozidla. Na druhej strane, za ten objem kufra to predsa stojí, nie? Nami testovaná Octavia bola verzia pred faceliftom, a preto dizajnovo aj výkonovo lepšie svetlomety s čírou optikou v prednej časti nehľadajte. Okrem zadného nápisu 4×4 a spodného plastu pod kufrom, neprezrádzalo na prvý pohľad nič, že sa jedná o verziu s pripojiteľným zadným pohonom. Možno iba pozornejšie oko po chvíli zaregistuje o málinko vyššiu svetlú výšku. To je však pri letmom pohľade zvonku všetko, čím sa „ofroudová Oktáfka“ líši od tej klasickej.

Vo vnútri je to klasická Octavia Combi, akú poznáme z prvých rokov výroby. Situáciu v nevzhľadnom šedo-tvrdom mori zachraňoval mäkčený čierny povrch palubnej dosky. Plasty sú nielen z dnešného pohľadu nevzhľadné, ale aj ich povrch je mizerný. Ľahko sa poškodia-poškrábu, sú náchylné na prasknutie, a to lacno pôsobiace šedé sfarbenie… škoda komentovať. Je až neuveriteľné, aký pokrok dokázala Škoda v tejto oblasti pri porovnaní s vyššie vybavenou verziou po facelifte, nehovoriac v porovnaní s Octáviou II. generácie, ktorá je v tomto smere o svetelný rok ďalej. Jednoducho za plasty všeobecne by súdruhovia z Mladej Boleslavi rád Júliusa Fučíka určite nedostali. Našťastie ostatné porovnávané vlastnosti a dojmy boli o poznanie pozitívnejšie. Začnime od toľko kritizovaného nedostatku, a to miesta na sedenie vzadu.  No zrovna o dovolenkové lehátko sa nejedná, ale vďaka vybraniu na predných sedadlách je priestor na nohy ako tak akceptovateľný. Pokiaľ vpredu nesedia práve 185 a viac centimetroví nadmieru živení jedinci, vzadu sa naštelujú a ako tak pohodlne usadia dve osoby stredného vzrastu do 180 cm. Škoda trocha prikrátkych sedákov. Na šírku by sa v prípade núdze zmestila aj tretia osoba, problémom je ale sklápateľná opierka, ktorej tvarovanie nie je na jazdu príliš vhodné, nehovoriac už o absencii hlavovej opierky. Vpredu sú priestorové podmienky o poznanie lepšie. Čalúnenie sedadiel je síce pocitovo pomerne tvrdé, ale sedelo sa v nich celkom dobre a ani dlhšia jazda nespôsobovala chrbátobolenie. Bočné vedenie je v norme a potešilo aj nastavenie v bedernej časti sedadla.

Volant bol bez kožky, veniec mal mierne ošúchaný, ale držal sa dobre a aj jeho tvar mi prišiel oproti niektorým súčasným čudám celkom v pohode. Ergonómia je na slušnej úrovni a keďže Octávia netrpí prebytkom všakovakých čudlíkov, je aj jej ovládanie prehľadné a jednoduché, vrátane ovládania palubného PC. Jazdu spríjemňuje nastaviteľná lakťová opierka s úložným priestorom. Napriek miernemu úbytku z dôvodu zástavby pripojiteľného pohonu je v kufri stále miesta na rozdávanie, a to aj pri použití plnohodnotnej rezervy. Vďaka spomínanému pohonu je spodná časť kufra o niečo vyššie ako u klasickej Octavie, a tým pádom takmer na úrovni nakladacej hrany, čo ešte viac uľahčuje manipuláciu s batožinou. Škoda, že po sklopení zadného sedadla vznikne menší schod.

Vozidlo bolo vybavené dokúpeným autorádiom a originál 6-timi reproduktormi od Škody. Bohužiaľ ich zvuk je možno označiť maximálne slovkom priemerný. Priveľa usyčaných výšok, plechovo znejúce stredy a basové tóny mali asi v čase testu náhradné voľno.

Motor a prevodové ústrojenstvo

Motor testovanej Octávie bol ešte klasickej-prvej priamovstrekovej konštrukcie TDI,  kde sa vstrekovanie nafty odohráva pomocou elektronicky riadeného radiálneho čerpadla Bosch. Výkon 66 kW pri 4000 ot/min a krútiaci moment 210 Nm pri 1900 ot/min sa z dnešného pohľadu môže javiť ako podpriemerný, avšak vozidlu prepožičiaval na bežnú jazdu a aj občasné vybláznenie dostatočné dynamické vlastnosti. Prebúdzať sa a na bežné jazdenie dostatočne reagovať začínal od cca. 1400 ot/min. Citeľný, nie však pre silnejšie verzie so vstrekovaním PD typický, kopancový záťah začínal pri 1800 ot/min, pokračoval približne do 3000 ot/min, aby do 4100 jemne poľavoval a pri 4500 ot/min ohlásil konečnú. Naozaj ma zaujal priebeh ťahu motora v testovanom exemplári, jeho nárast sily sa dá jemne nadnesene označiť za naozaj plynulý. Jeho zvukový prejav už taký vychovaný nebol a hlavne v spodnom (do 1800) a vyššom (nad 3500) otáčkovom spektre sa prejavoval trochu hrubo. Čím však nesklamal je spotreba. Napriek skúšaniu vozidla po rôznych poľných cestách, testovaniu reakcií pripojenia zadného pohonu a tiež klasickej jazde mesto, okreska diaľnica, sa spotreba počas testu ustálila na 7,2 litra. Pri vynechaní spomínaného šantenia, nie je problém jazdiť výrazne pod 6 litrov.

Prevodovka mala 5 rýchlostných stupňov a radenie prebiehalo pomocou radiacej páky s pochromovanou hlavicou a popísaným logom 4×4. Presnosťou za jej novšimi sestrami trocha zaostávala, hlavne vôle v koncových polohách by mohli byť menšie. Zaostávala aj ľahkosťou radenia a tiež dráhy radenia by mohli byť o voľačo kratšie. Nejednalo sa však o nič podpriemerné, horšie hodnotenie je z dôvodu priameho porovnania s Octaviou II. generácie, ktorá je v tomto smere na špici segmentu.

Podvozok, brzdy a riadenie

Hodnotiť jazdné vlastnosti testovanej Octavie možno jedným slovom. Zábavné. A obzvlášť na snehu. Vozidlo obsahovalo medzinápravovú spojku Haldex I. generácie, ktorá zabezpečovala vozidlu nadpriemerné jazdné vlastnosti na rôznych povrchoch. Zvýšený podvozok sa na kvalitnej ceste prejaví len mierne väčšími náklonmi karosérie, ale nejde o nič mimoriadne, podobne ako mierne väčšie pozdĺžne náklony karosérie pri brzdení a akcelerácii. Naopak, treba vyzdvihnúť schopnosť sofistikovanejšej zadnej nápravy poradiť si s priečnymi nerovnosťami, ktoré najmä pri rýchlom prejazde zákrutou znamenali pri bežnej Octavii I, Golfe IV, Leone I…) značné problémy so stabilitou. Vyskúšali sme vozidlo aj na zasnežených poľných cestách a keďže malo obuté nové zimné pneu, bola jazda naozaj zábavou. Pri takomto šantení treba mať na pamäti, že sa nejedná o klasický mechanický pohon 4×4. Aj keď sa Haldex snaží čo mu spojka a elektronika dovolí, predsa len sa jedná o reakčný systém a ten môže občas zazmätkovať. Priradenie zadnej nápravy prebiehalo takmer nepozorovane a snažilo sa za každú cenu udržiavať čo najlepšie trakčné vlastnosti Octavie. Rozhodiť ho ale dokázala náhla zmena smeru, následny šmyk, pridanie plynu a preklznutie predných kolies. Vtedy priradenie zadného pohonu ešte viac zhoršilo pretočenie vozidla. Kto však takúto jazdu ovláda, ten si pretáčavých šmykov pod plynom doslova užije,  je to naozaj zábava.

Riadenie vozidla, iste hlavne následkom poriadnej porcie kilometrov, malo menšiu vôľu, okolo stredovej polohy bolo trocha tupé a ani stúpajúca rýchlosť a teda aj tuhosť, mu na presnosti moc nepridala. Nebolo to však nič strašné, po chvíli si aj menej skúsený vodič zvykne a prispôsobí spôsob jazdy. Snahu o akú takú komunikatívnosť mu však uprieť  nemožno.

Brzdy po nedávnej výmene kotúčov a platničiek  fungovali bezchybne a počas testu nebol žiadny problém ani s účinkom ani s ich vädnutím.

Celkové hodnotenie, čo na to Autorubik

Testovaná Octavia mala najazdených viac ako 256 000 km a počas celého testovania fungovala bezchybne (a že sme ju nešetrili). Majiteľ sa o svoju „štvorkolku“ vzorne staral, dožičil jej pravidelného servisu a aj preto Octavia po toľkých rokoch a kilometroch poslúchala. Zoznam porúch a vymenených dielov za celú životnosť nie je nijak rozsiahly a obsahuje nasledovné položky: 3x rozvody a raz vodná pumpa, 3x brzdové kotúče a platničky, 1x obe predné ložiská, pri 190 000 km odišlo turbodúchadlo a raz boli menené aj všetky 4 tlmiče. Menená musela byť aj plynová vzpera zadných dverí a mechanizmus el. ovládania zadného okna. „Toť vsjo“. Ceny tejto verzie Octavie už klesli na akceptovateľnú úroveň a ak zoženiete vozidlo aspoň v takom stave ako bolo to naše v teste, nie je čo riešiť. Ideálny spoločník na rôzne voľnočasové aktivity.

Cena vozidla v čase testovania: 4 800 €.

[AdvantagesAndDisadvantages]

Prednosti a nedostatky

Motory