Hyundai H-1 (TQ, 2008-) – recenzia a skúsenosti

Úžitkovo-osobné vozidlá Hyundai H-1 druhej generácie nie sú na našich cestách príliš častým zjavom. Európska konkurencia (VW T5, Boxer, Jumper, Ducato či Transit) je na tom výrazne lepšie. Dôvody možno hľadať v dlhej čakacej dobe pri kúpe nového vozidla, len zadnému pohonu, slabej reklame a svoje robí aj hrozba drahších servisných nákladov/opráv v prípade viac ojazdených kusov.

Oplatí sa teda kúpiť jazdenú H1-ku?

Odpoveď nie je jednoduchá, niekedy áno a niekedy aj nie. Pokiaľ predchádzajúci majiteľ doprial vozidlu pravidelný servis a jazdil ako človek, dá sa vzhľadom na solídnu spoľahlivosť uvažovať nad kúpou jazdenky. Pokiaľ je ale vozidlo zanedbané alebo nad technickým stavom visí otáznik, je kúpa značným rizikom. Náhradných dielov dostupných v lacnejšej druhovýrobe je totiž málo a originály sú často dosť drahé. Dať dokopy zanedbané vozidlo alebo opravovať prípadné poruchy tak poriadne prevetrá vašu peňaženku a skazí radosť z lacno kúpenej dodávky.

História

Hyundai H-1 s interným označením TQ sa verejnosti prvý krát predstavil na soulskom autosalóne v máji 2007. Na náš trh sa dostal na jar 2008 v dvoch prevedeniach. Verzia primárne určená na prepravu osôb nesie názov Travel – obsahuje osem miest na sedenie a úžitková s názvom Cargo (Van) má tri a alebo šesť miest. Pod kapotou boli na výber dve výkonové verzie motora 2,5 CRDi (100 alebo 125 kW) kombinované s manuálnou päťstupňovou prevodovkou.

Začiatkom roka 2011 výrobca prepracoval motor na emisnú normu Euro 5 (sériovo DPF) a rozšíril ponuku na tri výkonové verzie: 85, 100 a 125 kW. Štandardom sa stala šesťstupňová manuálna prevodovka, pre najsilnejšiu verziu aj päťstupňový automat.

Bezpečnosť

Nárazové testy Euro NCAP absolvoval Hyundai H-1 v roku 2012 a celkovo získal tri hviezdičky z piatich. V jednotlivých disciplínach: za ochranu posádky 55%, za ochranu detí cestujúcich v autosedačke 75%, za ohľaduplnosť voči chodcom 34% a za bezpečnostných asistentov 43%.

Interiér

Zvonka síce pôsobí H1-ka úžitkovo-prepravným dojmom, interiér však pripomína skôr osobné auto. Pohľadné tvarovanie dopĺňajú solídne pôsobiace plasty a na slušnej úrovni je aj dielenské spracovanie.

K dispozícii je iba jedna karoséria s dĺžkou 5125 mm, ktorá môže byť vyhotovená ako osobná presklená dodávka na prepravu až ôsmych osôb alebo úžitkovo poňatá dodávka na prepravu troch alebo šiestich osôb.

V prípade osobnej verzie sú vpredu dve sedadlá a v druhom a treťom rade je miesto pre spolu šiestich cestujúcich. Miesta je dostatok, čo platí aj o zadnej asymetricky delenej lavici.

V prípade úžitkovej verzie je vpredu miesto pre tri osoby, miesto uprostred je však vhodné len na kratšie vzdialenosti. Prostredné sedadlo vpredu je možno po sklopení opierky upraviť na stolík s držiakmi na nápoje a pod. Úžitková verzia má priestor pre sediacich oddelený od úložného priestoru pevnou prepážkou.

Nastupovanie a vystupovanie z auta je na prvý pohľad trocha vysoko, rovnako tak posed, na druhej strane netreba sa zohýbať a poteší aj dobrý výhľad z vozidla. Pochvalu si zaslúžia aj dobre tvarované a čalúnené sedadlá, ktoré poskytujú obstojný komfort sedenia aj na dlhších cestách. Okrem značnej šírky a výšky interiéru dodáva pohodlie pri sedení aj rovná podlaha, a tak sa nohy žiadneho cestujúceho nemusia prispôsobovať rôznym tunelom, panelom a podobne. Pri dlhších cestách sa hodí aj dostatok dobre využiteľných odkladacích priestorov.

V prípade úžitkovej verzie je maximálna prepravná kapacita pri trojmiestnom usporiadaní daná rozmermi: dĺžka 2370 mm, šírka 1620 mm a výška 1350 mm, pričom vzadu je dvojica krídlových dverí. Osobná verzia má v prípade osemmiestneho usporiadania kapacitu kufra 851 litrov. Táto hodnota je však počítaná až po strop vozidla, takže reálny objem myslený po vrch operadiel je približne o tretinu menší.

Nevýhodou zadnej lavice je obtiažna demontáž samotných sedadiel, a tak v prípade rýchlej potreby o zväčšenie úložného priestoru musí postačiť len sklopenie zadných operadiel. Prístup do kufra je v prípade osobnej verzie cez výklopné veko.

Pochváliť treba veľké zrkadlá, ktoré spolu s dobrým výhľadom uľahčujú jazdu (manévrovanie) s vozidlom. Dobrým výkonom disponuje aj klimatizácia s kúrením, a tak ani na zadných sedadlách nie je zima/teplo.

Podvozok

Jazdné vlastnosti sú v rámci triedy na dobrej úrovni, čomu napomáha aj zadná poháňaná náprava. V zákrutách je tak H1-ka pomerne akčná, pričom do riadenia sa pri prudšom stlačení akcelerátora neprenášajú nepriaznivé momenty od ťahu motora ako je to zvykom pri vozidlách s predným pohonom.

Samozrejme s akčnosťou jazdy to netreba preháňať, predsa len sa jedná o dodávkové vozidlo. V prípade hroziacej straty trakcie prichádza na pomoc ESP (v osobných verziách sériovo montované).

Rozdiel medzi osobnou a úžitkovou verziou je hlavne v komforte jazdy. Osobná používa na zadnej náprave vinuté pružiny a úžitková listové perá. Listové perá síce dovoľujú vyššiu nosnosť, avšak v nezaťaženom stave spôsobujú vyššiu nervozitu zadnej časti podvozku (na väčších nerovnostiach aj poskakovanie), zvýšenú hlučnosť (rázy od kolies), a teda horší komfort pri prejazde nerovností. So stúpajúcou záťažou nervozita zadnej časti klesá a komfort jazdy sa citeľne zlepšuje.

Trakčné schopnosti zadného náhonu síce zlepšuje samosvorný diferenciál zadnej nápravy, resp. elektronický asistent rozjazdu v prípade verzií s ESP, prudšie zasnežené kopce však nezriedka znamenajú pre H1-ku značný problém.

Riadenie

Riadenie s hydraulickým posilňovačom má primeraný účinok, poskytuje primerané množstvo informácií o dianí kolies na vozovke a vyznačuje sa vzhľadom na charakter vozidla veľmi dobrým vytočením kolies (malým rajdom – polomerom otáčania). To uľahčuje manévrovanie v stiesnených priestoroch alebo pri parkovaní. Zvyknúť si treba len na menšiu strmosť, a teda viac otáčania volantom, to však k charakteru takéhoto vozidla patrí.

Motor

Výber motora je jasný, k dispozícii je len jeden – robustný preplňovaný dieselový štvorvalec 2,5 CRDi 16V, ktorý používa napr. aj Kia Sorento. Podľa trhov sa ponúkal v rôznych výkonových verziách, od 85 až po 125 kW. Do konca roku 2010 bol dostupný v dvoch prevedeniach 100 kW (343 Nm) a 125 kW (392 Nm). Motor splňuje emisnú normu Euro 4, štandardne neobsahuje DPF a vstrekovanie common rail dodávala firma Bosch.

Aj slabšia verzia poskytuje slušnú dynamiku, silnejšia vynikne najmä pri častejších jazdách s plne obsadeným/naloženým vozidlom či ťahaní prívesu, kedy svižnejšie akceleruje. Pre akčnejšiu akceleráciu je potrebné udržiavať otáčky nad hranicou 1500 ot/min, kedy motor výraznejšie ožije a ponúkne slušný ťah. Spotreba sa v bežnej prevádzke pohybuje okolo 9 – 10 litrov, pri snahe o úspornejšie jazdenie sa dá ísť aj pod 8 litrov.

Menšou nevýhodou tejto motorizácie je však spojenie len s päťstupňovým manuálom. Okrem vyšších otáčok (mierne vyššej hlučnosti) pri diaľničných rýchlostiach sú citeľné aj väčšie preskoky medzi jednotlivými stupňami, najvýraznejšie sa to prejavuje medzi druhým a tretím, kedy je potrebné pri svižnejšej akcelerácii dvojku viac vytočiť aby bol motor na trojke v potrebných otáčkach.

Od roku 2011 je v ponuke modernizovaný agregát splňujúci Euro 5, ktorý okrem prepracovanej mechaniky dostal aj nové vstrekovanie Delphi, štandardne DPF filter a šesťstupňový manuál. Na výber je aj klasický päťstupňový automat s hydrodynamickým meničom. Motor je dostupný v troch výkonových prevedeniach 85 kW (343 Nm), 100 kW (343 Nm) a 125 kW (441 Nm).

Motory poskytujú vozidlu slušnú dynamiku obzvlášť v najsilnejšej verzii, štandardne dodávaná šesťstupňová prevodovka pomohla lepšej plynulosti a zníženiu otáčok pri vyšších rýchlostiach. Spotreba sa pri bežnom jazdení pohybuje v približne rovnakých číslach ako u predchodcu aj napriek modernejšej technike. Ušetrených pár dcl nafty si totiž berie DPF filter na svoju pravidelnú regeneráciu. V praxi je pokles spotreby o pár dcl citeľný len pri dlhšej jazde vo vyšších diaľničných rýchlostiach.

Prevodovky

Ako už bolo napísané, na výber sú zväčša manuálne prevodovky. Päťstupňový manuál sa vyznačuje priemernou presnosťou, zladenie rýchlostí by tiež mohlo byť o kúsoček lepšie a na diaľniciach ako sa povie chýba šestka.

Zlepšenie priniesol šesťstupňový manuál, ktorý okrem lepšej presnosti prináša aj lepšie zladenie s priebehom krútiaceho momentu motora.

Spoľahlivosť manuálnych prevodoviek je na slušnej úrovni, pri viac ojazdených (častejšie päťstupňových) sa však objavuje nadmerne opotrebovaná synchronizácia (ťažšie radenie) či vyššia hlučnosť, ktorú zase spôsobujú nadmerne opotrebované ložiská prevodovky.

V prípade päťstupňového automatu sa jedná o tzv. starú školu, kde pred rýchlosťou radenia dostáva prednosť plynulosť a jemnosť. Spoľahlivosť je na dobrej úrovni, treba však dodržiavať pravidelné výmeny oleja aj s kvalitným preplachom.

Spoľahlivosť a poruchy

Hyundai H-1 druhej generácie sa radí medzi vozidlá s slušnou spoľahlivosťou, samozrejmosťou je však kvalitný a pravidelný servis. Je prirodzené, že spoľahlivosť klesá počtom najazdených kilometrov a tiež spôsobom používania. Ako už bolo v úvode spomínané, pri H1-ke treba počítať s faktom, že ceny originálnych náhradných dielov sú neraz dosť vysoké a na trhu je zatiaľ malé množstvo lacnejších dielov z druhovýroby. Pri kúpe jazdenky je tak dôležité okrem najazdených kilometrov poriadne preveriť aj technický stav vozidla. Naoko lacná, a teda výhodná kúpa sa inak môže poriadne predražiť.

Z vyskytujúcich sa nedostatkov možno spomenúť pomerne často praskajúce predné žiarovky typu H7, našťastie s výmenou netreba ísť vždy do servisu, keďže ju zvládne aj trocha zručnejšia osoba.

Na starších a viac ojazdených kusoch možno občas badať na karosérii stopy hrdze. Pri posuvných dverách je potreba z času na čas namazať mechanizmus otvárania, koľajnice a tiež zarážku blokujúcu otvorenie ľavých dverí pri otvorenej nádrži.

Podvozok sa vyznačuje robustnou konštrukciou a nadmerné vôle sa vyskytujú až pri väčšom nájazde. Ako prvé sa pri prejazde nerovností ohlasujú nadmerne opotrebované uchytenia tyčiek predného stabilizátora. Pri úžitkových verziách, sa občas objavuje aj prasknuté listové pero odpruženia zadnej nápravy. Okrem poklesu výšky na príslušnej strane, sa prasknuté pero prejavuje aj výraznými rázmi pri prejazde nerovnosti.

Pri väčšom nájazde sa vyskytujú nadmerne opotrebované vstrekovače – hlučnejší a nerovnomerný chod motora, obtiažnejšie studené štarty, občas sa vyskytne aj problém s regulačným ventilom/snímačom tlaku v raily a nadmerne opotrebovaným/netesným vysokotlakovým čerpadlom.

S väčším počtom kilometrov stúpa aj riziko nadmerne opotrebovaného turbodúchadla, čo sa prejavuje väčšou spotrebou oleja, slabším/kolísavým ťahom, či prenikaním oleja do sacieho traktu. Občas vie pohnevať zatuhnuté ovládanie lopatiek turbodúchadla, čo sa obyčajne prejavuje stratou ťahu motora.

Väčší nábeh či náročnejšiu prevádzku prezrádza aj nadmerne opotrebovaný dvojhmotový zotrvačník, čo sa prejavuje nadmernými vibráciami na voľnobehu, trhavým rozjazdom pri zábere spojky či vyššou hlučnosťou pri akcelerácii.

Vyskytnúť sa môže aj nadmerná hlučnosť resp. buchánie vychádzajúce akoby zo spodku vozidla. Na príčine býva nadmerne opotrebovaný kríž alebo zle vyváženie kardanového hriadeľa.

Pri viac ojazdených vozidlách sa objavuje nadmerne opotrebovaná synchronizácia (ťažšie radenie) či vyššia hlučnosť, ktorú zase spôsobujú nadmerne opotrebované ložiská prevodovky – častejšie pri manuálnych päťstupňových.

Servis

Motor 2,5 CRDi obsahuje reťazou poháňané rozvody, a tak odpadá pravidelná výmena. Motorový olej o objeme okolo 7 litrov sa odporúča meniť každých 15 000 km/1 rok, vzduchový filter každých 30 000 km a palivový filter každých 60 000 km alebo dva roky. Olej v automatickej prevodovke sa odporúča meniť každých 60 000 km najneskôr 90 000 km/6 rokov.

[AdvantagesAndDisadvantages]   [Disturbances]   [RecommendedAndNotRecommended]

Prednosti a nedostatky

Najčastejšie poruchy

Motory