Dopravné pokuty a ich význam v praxi

Čím vyššie tým lepšie alebo len poriadna pokuta to vyrieši, tak je to predsa správne. Najväčšia sranda je, že takýto prísni kati sme hlavne na tých druhých, na seba resp. svojich blízkych už máme podstatne benevolentnejší pohľad, ba niekedy na priestupky seba či svojich blízkych nazeráme dokonca s obdivom. Nuž nech je ako je, skúsme sa na problematiku pokút pozrieť trošku s nadhľadom, bez predsudkov a podľa možností čo najviac objektívne.

Len tak mimochodom, 28. januára 1896 uplynie 124-te výročie od prvej oficiálne zdokumentovanej pokuty. Podľa dostupných informácií, bol v tento deň pokutovaný prvý cestný pirát menom Walter Arnold z East Peckhamu z grófstva Kent v GB, ktorý dostal pokutu 1 Shilling za údajne rýchlu jazdu. Netrvalo dlho a pokuty za dopravné priestupky nabrali na obrovskej popularite, našu krajinu nevynímajúc.

Dnes sa pokutuje už skoro všetko a samotné pokuty sa stali nezanedbateľným príjmom do štátneho či mestského rozpočtu. Dokonca tak nezanedbateľným, že sa s ním často uvažuje už pri plánovaní rozpočtu na ďalší rok. Z toho vyplýva jediné, pokuty boli, sú a budú a ak by sa aj vodiči polepšili, vymyslia sa ďalšie pravidlá, aby príjem zostal zachovaný.

Aby to občan ľahšie pochopil a prijal za svoje, pred schválením nejakej novej úpravy (rozumej prísnejších pravidiel a postihov) odprezentuje sa v médiach zopár poučných relácii, resp. článkov, v ktorých sa poukáže na šialených pirátov, hrozné následky dopravných nehôd a ak by to bolo málo, klinec zatlčie zaručene správny názor všetkovediaceho dopravného analytika. Pre väčšinu Slovákov je to jasná vec, bolo to predsa v telke, a tak to musí byť pravda. Naozaj?

Názory prečo je vyššia pokuta správna vec

Áno, neprimeraná rýchlosť je častou príčinou vzniku dopravných nehôd a má výrazný vplyv na ich následky.

Áno, zvýšme pokuty, lebo kto jazdí ako šialenec, ohrozuje nielen seba ale aj ostatných a nech zato poriadne zaplatí.

Áno, zvýšme pokuty, lebo ľudia sa za boha nevedia naučiť jazdiť podľa predpisov a tak nech platia.

Áno, zvýšme pokuty, lebo keď má niekto na nové drahé auto bude mať aj na vyššie pokuty.

Áno, osaďme pol Slovenska radarmi, lebo šak ľudia sa inak nenaučia jazdiť pomalšie a hromada obálok s pokutami ich zaiste naučí.

Názory prečo nie je vyššia pokuta správna vec

A teraz to nie. Nech sa na mňa nikto nehnevá, ale bezhlavé zvyšovanie pokút do nebeských výšin bude mať (ako tomu bolo aj doteraz) len obmedzený vplyv a z dlhodobého hľadiska nič nevyrieši. Prečo? Dôvodov je viacero, a tak skúsim uviesť len niektoré z nich.

Mnohých ľudí neprimerane vysoká pokuta hrubo povedané naserie a stanú sa z nich horší – dopravné predpisy častejšie porušujúci vodiči. Ako to? No napríklad tak, že policajti budú čírou náhodou vyberať pokuty tam, kde je (ne)vhodne postavená dopravná značka alebo kde sa proste najlepšie ryžuje. Že sa na danom mieste nikdy nestala dopravná nehoda, alebo že sa jedná o bezpečný úsek, ktorý zvláda maximálnu rýchlosť nie 50 km/h ale kľudne 70-80 km/h, to nikoho netrápi. Dostali príkaz od šéfa koľko treba tento mesiac naryžovať a vybavené. Inak nebudú prémie. Takto oholený vodič určite nebude lepším účastníkom premávky, skôr naopak. Určite si povie, kašlem na to, 99,9% času jazdím ukážkovo a aj tam ma skešujú. Nezanedbateľné negatívum u takto oholeného vodiča je aj pokles resp. pohŕdanie dôverou polície.

Kvalita ciest. Jasné, najjednoduchšie je obmedziť maximálnu rýchlosť, označkovať ju rôznymi ceduľami a je vymaľované. Že cesta vyzerá ako tankové cvičisko a šírkou pripomína vjazd do susedovho humna už nikoho nezaujíma. Práve kvalita, stav či konštrukcia cestnej siete je mimoriadne dôležitým faktorom vplývajúcim na bezpečnosť cestnej premávky. Takáto súvislosť ale dlhé roky nikoho netrápi. Že sa stala nehoda, máme v paži, vodič mal predsa prispôsobiť rýchlosť jazdy svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať. Výsledok?  Čo natom, že je cesta rozbitá, neposypaná, úzka, preplnená, nebezpečne križujúca….blbom je vždy vodič. Tak je to správne.

Merať rýchlosti a kontrolovať dopravnú premávku je samozrejme vítané. Je to ale len jeden zo spôsobov, akým možno dosiahnuť vyššiu bezpečnosť na cestách. Určite nie spôsobom, čím viac tým lepšie. Osadenie kamier (radarov) je vhodné na miestach, kde je potenciálne vysoké riziko dopravnej nehody, resp. kde je spoločensky potrebné sa o bezpečnosť premávky vo zvýšenej miere starať, napr. v okolí škôl, nemocníc, centier miest a podobne.

Kto jazdí ako šialenec, napr. viac ako 100 km/h pri maximálne povolenej 50 km/h v obci, nech sa posudzuje ako šialenec. Raz, dva razy, nech sa poriadna pokuta zaplatí, pri opakovanom porušení nech ale nastúpi iný tvrdý trest. Napr. 50 hodín verejno-prospešných prác. Možno že zametanie ulíc alebo umývanie nemocničných záchodov by malo na prachatého čáva oveľa väčší účinok, ako zaplatenie niekoľko sto eurovej pokuty. Samozrejmosťou je, že takéto pokutovanie by muselo byť bez rozdielu. Inými slovami, policajtovi by malo byť absolútne u prdele, či zamerá a nahlási prezidentovho syna, otrešteného mladého blba, drogového dílera alebo nastajlovanú a silikozami obdarenú Marienu.

Samozrejme príkladov je viacero, zopár návrhov na zlepšenie a riešenie situácie som popísal aj v tomto článku.

Je zarážajúce, že máloktorý z pretaktovaných pisálkov alebo vševedov analytikov sa nad týmito príčinami/riešeniami seriózne nezamýšľal. O reálnom uvedení do praxe ani nehovoriac. Pritom práve tieto veci by možno mohli pomôcť množstvo dopravných priestupkov výrazne znižovať. Toto ale nie je v kurze a oveľa trendy je podporiť ďalšie ožobračovanie slovenského motoristu.

Čo dodať na záver

Ako si sa stalo zvykom, že každá novela cestného zákona je o poznanie represívnejšia ako tá predchádzajúca. Vo výsledku rieši len minimum a na zvýšenú represiu zväčša doplácajú iba obyčajní a v drvivej väčšine slušní vodiči, ktorým sa priestupok podarí len zriedka a často nedopatrením.

Otázkou teda ostáva, k čomu to neustále šaškárenie so zvyšovaním pokút vlastne je? Ako som už v úvode napísal, pokuty sa rozdávajú už viac ako 120 rokov a s veľmi úbohým výsledkom. Ak totiž pominieme obohacovanie štátnej či mestskej kasy, tak skutočný výsledok – zvýšenie bezpečnosti, zníženie agresie a podobne je naozaj slabý. Aj toľko omieľané zníženie počtu smrteľných nehôd nie je zásluhou len spomínaných represívnejších metód a vyšších pokút, ale do veľkej miery zvýšenou aktívnou/pasívnou bezpečnosťou samotných vozidiel a množstvom bezpečnostných systémov ktorými disponujú (ABS, ESP, Airbagy…..).

Je fakt zaujímavé, že sa ešte nenašiel nikto, kto by zabehnutý systém vyberania pokút spochybnil. Zrejme každého napadne myšlienka, že keby sa nekešovalo, asi by sa každý vodič zmenil na divocha a cesty by sa premenili na divoký západ.

Sranda je, že každý je s touto myšlienkou stotožnený až do okamihu, kým nedôjde na jeho osobu a kým mu súdruhovia policajti neosolia poriadnu pokutu za priestupok, ktorý spáchal iba náhodou. Napr. nevšimol si sprosto osadenú značku alebo ho okešovali za nameranie 64 km/h vo vzdialenosti 20 m za ceduľou o pol dvanástej v noci niekde v zapadnutom prdelákove. Pokuty sa už vyberajú tak dlho, že každý to pokladá za normálne a nikoho už vlastne ani nenapadne otázka, prečo to tak je.

Z uvedených riadkov je zrejmé, že súčasný systém pokutovania je zlý a len chabo rieši základný dôvod prečo vznikol. Tým dôvodom je bezpečnosť cestnej premávky. Zlepšiť bezpečnosť na cestách je veľmi náročný proces, v ktorom pokuty resp. ich výška zohrávajú len menej významnú úlohu.