Hyundai i10 (od 2008) – recenzia a skúsenosti

Hyundai i10 nahradil nie príliš rozšírený model s názvom Atos. Je postavený na rovnakom technickom základe ako sesterská Kia Picanto a okrem ľúbivého dizajnu ponúka pri zachovaní malých vonkajších rozmerov aj solídny vnútorný priestor a dostatočne objemný kufor. Na výber sú úsporné benzínové motory a pri troche šťastia sa dá zohnať aj 1,1 litrový turbodiesel. Ako jazdenka sa na predaj moc často nevyskytuje, ak áno, na prvý pohľad poteší malý počet najazdených kilometrov a väčšinou zachovalý stav. Pozor, i10 je však mestské vozidlo a prevádzka v meste býva oveľa náročnejšia, opotrebováva vozidlo viac ako kilometre ubehnuté po diaľnici.

Hyundai i10 sa predstavil verejnosti na jeseň 2007 v Indii a na náš trh sa dostal v máji 2008. Pod kapotou bol na výber štvorvalcový benzínový motor 1,1 12V s výkonom 49 kW a trojvalcový turbodiesel 1,1 CDRi o výkone 55 kW, ktorý bol dostupný len na niektorých európskych trhoch. Koncom roka 2008 pribudol aj štvorvalec 1,25 s výkonom 57 kW. Začiatkom roka 2011 prišiel na rad facelift vozidla. Zmenili sa predné svetlá, maska, bočný profil a aj zadné partie auta. Konkrétne vonkajšie spätné zrkadlá s integrovanými smerovými ukazovateľmi, nový dizajn 13 a 14″ kolies z ľahkých zliatin, prepracované zadné skupinové svetlá a nárazník. Pod kapotu sa dostali aj modernizované stávajúce motory, ktoré ponúkali vyšší výkon, a to 1,1 – 51 kW a 1,25 – 63 kW. K motorom 1,1 a 1,2 sa na želanie okrem mechanickej päťstupňovej prevodovky dodával aj štvorstupňový automat.

Vozidlo prešlo v máji 2008 nárazovým testom Euro NCAP a dostalo za ochranu posádky pri náraze štyri hviezdičky z piatich (26 bodov). Za ochranu detí cestujúcich v autosedačke získalo taktiež štyri hviezdičky z piatich (37 bodov). Ohľaduplnosť pri strete s chodcom bola ohodnotená troma hviezdičkami zo štyroch (21 bodov).

Vzhľadom na vonkajšie rozmery ponúka i10 pomerne dosť vnútorného priestoru pre štyroch pasažierov a dizajnovo podarenú palubnú dosku. Tvorí ju síce výhradne tvrdý plast, ktorý má však solídnu povrchovú úpravu a na úrovni je aj dielenské spracovanie. Dobre je na tom aj ergonómia rozmiestnenia ovládačov. Trocha horšie je to s volantom, ktorý je síce príjemné malý, ale jeho veniec je pomerne tenký a príliš nenadchne ani jeho povrchová úprava. Ako už bolo povedané, miesta je relatívne dostatok, samozrejme určité obmedzenia existujú. Vpredu je to najmä miesto na kolená, hlavne to pravé, kde jeho rozlet obmedzuje robustný držiak dverí. Samotné sedenie je tiež iba priemerné, keďže sedadlo je pomerne tuhé so slabým bočným vedením a príliš umelým poťahom, čo nemusí vyhovovať na dotyk každému. Vzadu je miesta dostatok aj pre dvoch vyšších pasažierov, problémom sú len zadné opierky hlavy, ktoré vyšších pasažierov môžu nepríjemne tlačiť do krku. Prekvapenie prichystá kufor, ktorý odvezie až 225 litrov batožiny, čo je na mestské vozítko naozaj slušná hodnota.

Jazdné vlastnosti sú vzhľadom na výšku a šírku vozidla na slušnej úrovni. Podvozok sa oproti Atosu výrazne pritvrdil, čo v praxi znamená, že pri bežných jazdách sa i10 chová predvídateľne, v zákrutách sa príliš nenakláňa a vodičovi dodáva pocit bezpečného ovládania. Kde však i10 trocha zaostáva je komfort pruženia. Prejazdy aj menších nerovností dá i10 dosť pocítiť a taktiež utlmenie rázov od kolies by mohlo byť lepšie. Dobrému držaniu vozidla na ceste napomáha aj celkom dobre odladené riadenie, ktoré poteší rozumným posilňovacím účinkom.

Pod kapotou i10 možno najčastejšie objaviť základnú motorizáciu – „celohliníkový“ štvorvalec s objemom 1,1 litra, výkonom 49 kW a krútiacim momentom 98 Nm. Tento motor je pre tonu vážiace vozidlo postačujúcou motorizáciou, hlavne pri mestských jazdách. Snahu mu nemožno uprieť ani pri výletoch mimo mesta, keďže maximálna rýchlosť je s ním viac ako 150 km/hod. Samozrejme, tiahle stúpania, plné obsadenie, či rýchla diaľničná jazda rýchlo odhalí výkonový strop malého agregátu, ale aj tak ho možno považovať za snaživý. Okrem snaživosti pochvala smeruje aj za kultivovanosť a nesklame ani spotreba, ktorá sa pri bežnej jazde pohybuje okolo 5-5,5 litra benzínu. Samozrejme, prevaha mestskej alebo rýchla diaľničná jazda toto číslo mierne zvyšuje. O niečo viac živosti, hlavne na diaľnici, pri obiehaní a v kopcovitých terénoch ponúka väčšia motorizácia s objemom 1,25 litra, ktorá je však veľmi zriedkavá. Rovnako ako u menšieho agregátu poteší vysoká kultúra chodu a solídna spotreba, v priemere oscilujúca okolo 6 litrov.

Na niektorých trhoch (nemecký, rakúsky…) sa predáva i10 aj s trojvalcovým turbodieselom 1,1 CRDi. Maloobjemový trojvalec obsahuje štvorventilový rozvod DOHC a vstrekovanie common-rail. Motor dáva zo zdvihového objemu 1120 ccm najvyšší výkon 55 kW pri 4000 ot/min a krútiaci moment 153 Nm medzi 1900-2750 ot/min. Vzduchom dopuje motor turbodúchadlo s premenlivou geometriou rozvádzacích lopatiek statora. Motor vznikol odobratím jedného valca zo štvorvalca 1,5 CRDi, montovaného do väčších vozidiel Hyundai Accent a Matrix. Agregát sa vyznačuje pomerne malým turboefektom, solídnou pružnosťou a ochotou pracovať už od nejakých 1500 ot/min. Na trojvalcovú konštrukciu je aj pomerne kultivovaný a zvýšený hluk sa dostavuje až vo vyšších otáčkach. Dlhšie prevody potešia najmä pri jazdách mimo mesto a spotreba sa dá bez väčších ťažkostí v priemere udržať do 4,5 litra. Ak teda chcete jazdenku s takýmto motorom, treba sa poobzerať po dovoze, ale treba počítať s vyššou cenou, keďže cena nového vozidla bola oproti základnému benzínovému motoru o viac ako 2000 € vyššia.

Najčastejšie boli motory spriahnuté s päťstupňovou manuálnou prevodovkou, veľmi zriedka je možné naraziť na štvorstupňový automat. Manuálna prevodovka sa vyznačovala pomerne presným chodom, avšak s trocha väčšími vôľami v koncových polohách.

Väčšina jazdených Hyundai i10 je stále pomerne mladá a má nabehaných pomerne málo kilometrov. Logicky je teda výskyt  porúch pomerne zriedkavý aj keď niekedy zanechá náročná mestská prevádzka svoje stopy. Potešujúcim faktom je, že i10 má 5 ročnú záruku, takže zistené nedostatky budú vyriešené v rámci záručnej opravy. Samozrejmosť sú dodržané pravidelné servisné prehliadky a riadne vyplnená servisná knižka. V opačnom prípade je veľká pravdepodobnosť, že importér-garančný servis záručnú opravu neuzná. Pred kúpou sa teda odporúča overiť si okrem vypísanej servisnej knižky tento fakt aj v konkrétnom servise. Občas sa môžu vyskytnúť nasledovné nedostatky. Nefunkčné otváranie veka nádrže, keď na stlačenie tlačidla v interiéri sa kryt neotvorí. Skontrolovať sa oplatí aj ukotvenie koberčekov, ktoré sa občas utrhne a je potrebné navŕtať nové úchyty. V niektorých vozidlách sa vyskytuje aj vŕzgajúci mechanizmus spätného navíjania bezpečnostných pásov, pričom funkčnosť je zachovaná. Občas pohnevá kontrolka ABS, ktorá sa na čas rozsvieti a neskôr sama zhasne. Pred samotným naštartovaním si treba dať pozor na nadmerný hluk palivového čerpadla, prezrádza blížiace sa problémy. Podvozok je pomerne robustný, ale neraz rozbité mestské komunikácie mu dajú zabrať. Časom sa tak môžu vyskytnúť vôle v tiahlach predného stabilizátora, čo sa prejavuje typickým klepavým zvukom pri prejazde nerovností. Pri väčšom počte kilometrov sa môže vyskytnúť aj vôľa v spodných guľových čapoch alebo opotrebované ložiská kolies, čo sa prejavuje typickým hučaním. Dôležité je preveriť aj stav spojky, ktorá v mestských jazdách dostáva zabrať. Ak teda zaberá príliš vysoko alebo nebodaj vydáva nejaké pazvuky, jej životnosť sa blíži ku koncu, čo nie je práve najlacnejšie.

[AdvantagesAndDisadvantages] 

[Disturbances] 

[RecommendedAndNotRecommended] 

Prednosti a nedostatky

Najčastejšie poruchy

Autorubik odporúča

Motory