Hyundai ix20 (2010-) – recenzia a skúsenosti

Malé MPV sú stále v kurze. Vďačia za to dobrým úžitkovým vlastnostiam, obratnosti a prijateľným prevádzkovým nákladom. V prípade takmer identických dvojčiat Hyundai ix20 a Kia Venga atraktivitu zvyšuje aj vcelku podarený dizajn, príjemné nastupovanie, pohodlné sedadlá, solídna spoľahlivosť a priaznivé ceny nových či jazdených vozidiel. Medzi najvýraznejšie nevýhody možno zaradiť konštrukčne nedoladenú zadnú nápravu a vyššie ceny niektorých náhradných dielov (dieselových motorov).

Predajne úspešnejší z dvojčiat je mladší Hyundai ix20, môže za to trocha uhladenejší dizajn, prepracovanejšie detaily, v priemere o niečo lepšia výbava a tiež o trocha mäkší aj keď nie jazdne lepší podvozok.

Kto častejšie jazdí po meste a priľahlom okolí a povznesie sa nad kostrbatejším jazdným prejavom, pre toho môže byť najmä benzínová Venga zaujímavou voľbou.

História

Hyundai ix20 sa predstavil verejnosti na septembrovom parížskom autosalóne v roku 2010. Na trhy vstúpil nasledujúci mesiac a pod kapotou ponúkal štvoricu motorov 1,4 CVVT (66 kW), 1,6 CVVT (92 kW) a dva turbodiesely 1,4 CRDi (55, 66 kW). S motormi sa kombinovala manuálna 5-stupňová prevodovka (1,4, 1,6 CVVT a 1,4 CRDi 55 kW), resp. manuálna 6-stupňová (1,4 CRDi 66 kW). Motor 1,6 CVVT bolo možné kombinovať aj so štvorstupňovým automatom. Za príplatok sa ponúkal pre vozidlá s manuálnou prevodovkou úsporný paket Blue Drive, ktorý obsahuje systém štart-stop ISG.

V roku 2011 pribudli do ponuky aj dieselové motory 1,6 CRDi v dvoch výkonových verziách 85 a 94 kW kombinované so 6-stupňovým manuálom. Koncom roka dostal 6-stupňovú prevodovku aj motor 1,6 CVVT a najslabší diesel 1,4 CRDi, ktorý posilnil na 57 kW.

Na jar 2015 prešla ix20-ka faceliftom. Najvýraznejšou zmenou si prešla predná časť, ktorá dostala prednú masku po vzore väčšieho Santa Fe. Zmenené boli aj predné svetlomety, predný aj zadný nárazník a optika zadných svetiel. K zmenám došlo aj v interiéri, ktorý dostal prepracovaný stredový panel, nové čalúnenie a nové prvky výbavy. Šesťstupňový manuál dostal aj najslabší diesel 1,4 CRDi (57 kW) a zastaraný 4-stupňový automat nahradil nový 6-stupňový, kombinovaný s motorom 1,6 CVVT.

Bezpečnosť

Nárazovým testom Euro NCAP prešiel model ix20 v roku 2011. Podľa nového hodnotenia získal celkovo päť hviezdičiek z piatich. Za ochranu posádky pri náraze dostal 89%, za ochranu detí cestujúcich v autosedačke 85%, za ohľaduplnosť pri strete s chodcom 64% a za prítomnosť bezpečnostných asistentov si pripísal 71%.

Exteriér a interiér

Po stránke vonkajších rozmerov sú oba modely prakticky rovnaké. Rozdiel je len v dĺžke, kde ix20 je o 32 mm dlhší. Dizajn je do značnej miery subjektívna vec, všeobecne však možno napísať, že o niečo uhladenejšie tvary ponúka ix20-ka. Rozdiely možno badať aj v použitej svetelnej technike. Kým Venga ponúka len bežné dvoj-parabolové svetlomety, ix20-ka má projektorové s možnosťou prisvetlovania do zákruty.

Najvýraznejšie rozdiely medzi dvojčatami nájdeme v interiéri. Oba sú vzdušné a pôsobia sviežim dojmom, hodnotnejši v detailoch je však interiér ix20-ky. Na pohľad i na dotyk pôsobia lepším dojmom výplne dverí, povrch palubnej dosky, strieborný povrch niektorých plastových dielov, volant a podobne. Zaujímavosťou je aj absencia ukazovateľa teploty motora v prípade Vengy.

Pri oboch vozidlách sú použité výhradne tvrdé plasty, čo však na ich triedu a charakter nie je nič nezvyčajné a vhodne zvolená povrchová úprava tento fakt pomerne úspešne maskuje.

Dielenské spracovanie je v oboch prípadoch na obstojnej úrovni, so stúpajúcimi kilometrami sa však začínajú objavovať rôzne vŕzgavé pazvuky interiérových plastov. V tomto smere si tiež o niečo horšie vedie Venga, hlavne z dôvodu tvrdšieho naladenia podvozku.

Ergonómia rozmiestnenia a ovládania prvkov výbavy je na dobrej úrovni, pripomienku si zaslúži len menej praktické ovládanie palubného PC tlačítkom na stredovom paneli.

Poloha sedenia za volantom je vďaka značnému rozsahu nastavenia volantu aj sedadla príjemná, pohodlie cestovania podporujú aj dostatočne veľkorysé rozmery sedadiel (predných aj zadných). Škoda len trocha slabšej bočnej opory tela pri rýchlejšie prechádzanej zákrute.

Ako sa dá z nadpriemerne dlhého rázvoru (2615 mm) predpokladať, priestoru pre štvoricu dospelých pasažierov je dostatok. Na kratšie vzdialenosti sa pri troche skromnosti odvezú aj piati dospelí. Naviac poteší pohodlné nastupovanie dopredu aj dozadu vďaka doširoka sa otvárajúcim a pomerne vysokým dverám.

Z pohľadu variability sú zadné sedadlá delené (60:40) a okrem základnej verzie ich možno aj samostatne posúvať alebo nastavovať sklon operadiel.

Základný objem kufra je  318 litrov (s priestorom pod podlahou 444 l), ktorý posúvaním zadných sedadiel smerom dopredu (zmenšovanie miesta pre kolená) môže narásť až na 570 l. Po sklopení zadných operadiel vznikne objem 1253 litrov. Výhodou je úplná rovina po sklopení zadných sedadiel a tiež dobre tvarovaný priestor. Menším negatívom je vyššia nakladacia hrana (71 cm).

Jazdné vlastnosti a podvozok

Jazdné vlastnosti a tiež komfort pruženia nie sú zrovna silnou stránkou oboch vozidiel. Pri prejazde nerovností sa prejavuje slabšie tlmenie a výraznejší prenos rázov do interiéru. Rázy sa vo zvýšenej miere prenášajú najmä zo zadnej nápravy, obzvlášť na pneumatikách s vyšším profilovým číslom. Najlepšieho komfortu pruženia sa dosahuje pri použití štandartných 15″ pneumatikách (195/65).

Okrem horšieho komfortu pruženia majú nerovnosti na vozovke aj negatívny vplyv na jazdné vlastnosti. Pri vyšších rýchlostiach resp. pri svižnejšom prejazde zákrutou môže na nerovnom povrchu zadná časť vozidla odskočiť, čo je nepríjemná situácia aj pre skúsenejšieho vodiča.

Pri porovnaní oboch vozidiel má Venga tvrdšie naladený podvozok, čo na jednej strane zlepšuje akčnosť (menšie náklony, rýchlejšie reakcie) na kvalitnom povrchu, na druhej strane, prejazd nerovností zvláda komfortnejšie ix20.

Po konštrukčnej stránke obsahuje podvozok vpredu aj vzadu pomocné rámy, predné zavesenie je typu McPherson so spodnými priečnymi ramenami a vzadu sa nachádza torzne pružný priečny nosník s dvojicou pozdĺžnych (vlečných) ramien.

Zaujímavosťou zadnej nápravy je netradičné umiestnenie tlmiča pruženia. Ten nie je umiestnený čo najbližšie ku kolesu, ale naopak vysunutý smerom do stredu vozidla. Práve takéto umiestnenie tlmiča je podľa mnohých odborníkov dôvodom zhoršeného tlmenia, poprípade odskakovania kolesa pri prejazde nerovností.

Zlepšenie prináša domácke prerobenie tlmiča čo najbližšie ku kolesu, kedy sa spodné uchytenie premiestni z nosníka na špeciálnu prírubu uchytenú o pozdĺžne rameno a spodnú časť misky vinutej pružiny. Nevýhodou je však strata veľkorysej 5 ročnej záruky.

Riadenie poteší presnosťou, dobre nastavenou strmosťou a komfortným ovládaním, čo vyhovuje najmä v mestskej premávke či parkovaní. Na druhej strane je minimum spätnej väzby o dianí kolies na vozovke. Pri rýchlejšej jazde alebo šmykľavej vozovke môže vodič len odhadovať a spoliehať sa na vlastný úsudok, keďže nevie čo sa deje s kolesami po otočení volantom.

Benzínové motory

Základom ponuky je štvorvalec 1,4 CVVT radu Gamma, ktorý poskytuje výkon 66 kW a krútiaci moment 137 Nm. Do 3000 otáčok je dynamika motora vlažnejšia, obzvlášť na vyšších prevodových stupňoch. Po prekročení tejto hranice sa akčnosť podstatne zlepší, vzrastie však aj hluk a spotreba. Motorizácia tak vyhovie najmä pre častejšie jazdy po meste a priľahlom okolí v obsadení jednou či dvomi osobami.

Dynamické limity motora sa výraznejšie prejavujú pri plnom obsadení, snahe akcelerovať vo vyšších rýchlostiach či jazde kopcovitým terénom. Pri vyšších rýchlostiach sa prejavuje kratšie sprevodovanie, kedy pri diaľničnej rýchlosti točí motor takmer 4000 ot/min. Spotreba sa pri bežnom jazdení pohybuje okolo 6,5-7 litrov, pri diaľničných rýchlostiach a prevahe mestských jázd však treba počítať s 8 litrami.

O niečo viac sily, citeľnej najmä vo vyšších otáčkach, ponúka konštrukčne podobný štvorvalec radu Gamma 1,6 CVVT s výkonom 92 kW a krútiacim momentom 156 Nm. Motor si lepšie poradí s viac zaťaženým/obsadeným vozidlom, ochotnejšie akceleruje vo vyšších rýchlostiach a nestratí sa ani v kopcovitom teréne.

Pokiaľ je možnosť, lepšie je vyberať verziu so šesťstupňovou prevodovkou, ktorá lepšie využíva potenciál motora a tiež pri diaľničných rýchlostiach točí menej otáčok (pri 130 km/h klesli z 3700 na 3500 ot/min). Spotreba sa pri pokojnom jazdení pohybuje okolo 7-7,5 litra, pri diaľničných rýchlostiach a prevahe mestských jázd však treba počítať okolo 9 litrov.

Dieselové motory

V dieseloch predstavuje základ 1,4 CRDi vo výkonových verziách 55 kW resp. neskôr 57 kW a 66 kW so zhodným krútiacim momentom 220 Nm. Motor používa vstrekovanie Delphi a v prípade slabších verzií (57 kW až do 2014) len päťstupňovú manuálnu prevodovku.

Slabšie verzie poskytujú len priemernú dynamiku (zrýchlenie z 0 na 100 km/h za 17,4 s) a vyhovejú len pokojnejšie jazdiacim vodičom. Slabšiu dynamiku motora cítiť najmä pri snahe akcelerovať s plne obsadeným vozidlom resp. vo vyšších rýchlostiach, kde motoru pomerne rýchlo dochádza dych. Z tohto dôvodu a tiež kvôli použitiu len 5-stupňového manuálu nie je motor príliš vhodný pre diaľničné jazdy. Okrem slabšej dynamiky, je pri vyšších rýchlostiach prítomný aj značný hluk a výraznejšie sa zvyšuje aj spotreba.

V tomto smere si lepšie vedie silnejšia, tzv. nepriškrtená verzia s výkonom 66 kW. Šesťstupňová prevodovka lepšie využíva potenciál motora a taktiež znižuje otáčky pri diaľničnej rýchlosti. Spotreba sa pri kľudnejšom jazdení pohybuje okolo 5 litrov, pri väčšej záťaži – napr. rýchlejšej jazde po diaľnici však môže stúpnuť na 6-7 litrov.

Obe verzie sa vyznačujú laxnejším prejavom v nižších otáčkach a pomerne výraznou zvukovou kulisou, obzvlášť po studenom štarte, resp. pri jazde vo vyšších otáčkach.

Výkonnejšiu dieselovú alternatívu predstavuje 1,6 CRDi (94 kW, 260 Nm). Motor vybavený vstrekovaním Bosch je známy aj z ďalších modelov značky (Ceed, i30). Jeho dynamika je na slušnej úrovni, aj keď vzhľadom na udávané parametre by sa dal čakať výraznejší výkonový rozdiel oproti 1,4 CRDi (66 kW). Motor poteší ochotou pracovať aj v nižších otáčkach, kedy výraznejšie ožíva nad 1500 ot/ min. Aj keď sa pomerne ľahko vytáča, ťah motora začína výraznejšie klesať s blížiacimi sa 4000 ot/min.

Oproti slabším 1,4 CRDi si motor lepšie poradí s plne obsadeným/naloženým vozidlom a svižnejšia akcelerácia sa hodí aj pri potrebe obehnúť pomalšie vozidlo vo vyšších (diaľničných) rýchlostiach. V porovnaní s 1,4 CRDi sa 1,6 CRDi vyznačuje aj rýchlejšou reakciou na stlačenie akcelerátora a o niečo nižšou hlučnosťou, najmä po studenom štarte. Spotreba sa v priemere pohybuje okolo 6 litrov, pri pokojnejšom jazdení mimo mesta klesá aj pod 5 litrov.

Z dôvodu podstatne vyššej nákupnej ceny je výskyt dieselových motorov pod kapotou ix20-ky len ojedinelý.

Prevodovky

Prevodovky sú väčšinou mechanické, podľa zvolenej motorizácie buď päť alebo šesťstupňové. Vyznačujú sa pomerne presným chodom, primerane krátkymi dráhami radenia a poteší aj dobre tvarovaná hlavica radiacej páky. Pri snahe o rýchlejšie radenie však bude trocha problémom tuhší chod okolo stredovej polohy.

Veľmi zriedka sa vyskytuje v spojení so silnejším benzínovým motorom aj štvorstupňový automat s hydrodynamickým meničom. Automat radí príjemne, vyznačuje sa dobrou spoľahlivosťou, treba však počítať s mierne horšou dynamikou a v priemere o cca liter väčšou spotrebou (v porovnaní s manuálnou prevodovkou).

Spoľahlivosť a poruchy

Vozidlá sa prezentujú solídnou spoľahlivosťou, čomu prispieva aj relatívne nízky počet najazdených kilometrov väčšiny jazdeniek. Prípadné problémy sú väčšinou riešené v rámci pomerne veľkorysej záruky, aj keď sú známe prípady, že záručné opravy si museli niektorí motoristi intenzívnejšie domáhať. Samozrejmosťou uplatnenia záruky je pravidelný kvalitný servis s príslušným zápisom do servisnej knižky.

Pripomienku si zaslúžia nezriedka sa vyskytujúce pazvuky z interiérových plastov, obzvlášť pri nižších teplotách resp. jazde po nerovnom povrchu. Niektoré vozidlá mávajú zahmlené predné svetlomety z dôvodu prenikajúcej vlhkosti.

Viac ojazdené kusy môžu mať oťukaný lak na zadných lemoch, prahoch, či blatníkoch od odletujúcich kamienkov. Občas možno naraziť na odretý lak zadného nárazníka z dôvodu zle dosadajúcich dverí batožinového priestoru.

Zriedka sa vyskytne porucha zámku či snímača polohy spojkového pedálu, kedy prestane fungovať tempomat či systém Stop-Štart. Zriedka môže za nefunkčnosť systému Stop-Štart aj chybné nabíjanie akumulátora.

V prvých rokoch sa občas vyskytovala porucha-výpadok posilňovača riadenia, čo sa väčšinou vyriešilo aktualizáciou softvéru. Nahranie nového softvéru pomohlo aj v prípade motorov, kedy benzínové mali spočiatku problémy s kolísaním otáčok či horším štartom, dieselovým 1,4 CRDi zase kolísal výkon resp. nadmerne klepali. V prípade 1,6 CRDi riešila aktualizáciou softvéru počiatočné kolísanie ťahu či plynulejší nástup turbodúchadla.

Pri viac ojazdených kusoch sa objavuje slabšia účinnosť plynových vzpier zadného veka, obzvlášť pri nižších vonkajších teplotách.

Podvozok sa vyznačuje solídnou životnosťou a nadmerné vôle sa vyskytujú až po väčšej porcii kilometrov. Zvyčajne ako prvé sa porúčajú tyčky priečneho stabilizátora, čo sa prejavuje klopavými zvukmi pri prejazde nerovností, čapy a silentbloky prichádzajú zvyčajne na rad až neskôr.

Skontrolovať treba účinnosť ručnej brzdy. Ak má páka dlhú dráhu, treba dotiahnuť resp. nastaviť mechanizmus. Zriedka sa vyskytujú aj nadmerne zahrdzavené zadné brzdové kotúče, čo okrem vizuálneho nedostatku môže spôsobiť nižšiu brzdiacu účinnosť či pazvuky pri brzdení.

Spoľahlivosť benzínových motorov je na slušnej úrovni a prípadné poruchy sa zväčša vyskytujú až pri väčšom nájazde alebo zanedbanej údržbe. Najčastejšou poruchou je tak predčasne opotrebovaná spojka, ktorá sa vyznačuje len priemernou životnosťou. Pri väčšom nájazde resp. zanedbanej údržbe sa môže objaviť aj problém s vyťahanou rozvodovou reťazou. Na životnosť reťaze resp. správnu funkčnosť hydraulického napínaku má výrazny vplyv kvalita oleja a tak sa odporúča zbytočne nepredlžovať intervaly výmeny oleja, obzvlášť ak sa častejšie jazdí na kratšie trasy so studeným motorom treba olej meniť po 10 000 km alebo 1 rok. Problémy s vyťahanou reťazou sa obyčajne prejavujú horším štartom, kolísaním otáčok, trhavou akceleráciou či svietiacou kontrolkou motora. Občas sa stane, že reťaz aj preskočí s rizikom vážnejšieho poškodenia motora. Problematické štarty, šklbanie zohriateho motora resp. svietiacu kontrolku môže mať na svedomí aj štrajkujúci snímač kľukového/vačkového hriadeľa. Kolísanie voľnobehu a tiež svietiacu kontrolku poruchy motora môže mať na svedomí aj zle fungujúci ventil regulácie voľnobehu.   

V prípade benzínových motorov CVVT si treba dať pozor na prestavby na LPG. Motory si s LPG dva krát nerozumejú, čo sa prejavuje nadmerným opotrebením ventilového mechanizmu, poškodenými tesneniami či pri väčších nájazdoch aj poškodenou hlavou a piestami. V prípade prestavby na LPG je tak nutné skrátiť interval výmeny oleja na max. 15 000 km a najneskôr každých 40 000 km kontrolovať ventilovú vôľu, keďže motor nemá hydraulické vymedzovanie ventilovej vôle.

V prípade dieselových motorov sa pri väčšom nájazde, zanedbanej údržbe alebo nesprávnom jazdnom štýle (v prípade prvých 1,6 CRDi aj z dôvodu nevhodného softvéru) môže vyskytnúť nadmerne opotrebované turbodúchadlo, čo sa prejavuje zvýšenou spotrebou motorového oleja, prienikom oleja do sacieho traktu a tiež zvýšenou hlučnosťou-charakteristickým pískaním.

Pri väčšom nájazde sa môžu objaviť aj nadmerne opotrebované vstrekovače, čo sa prejavuje hrubším chodom motora, slabším ťahom, obtiažnejšími studenými štartami a v prípade nadmerného prepadu aj svietiacou kontrolkou motora pri prudkej akcelerácii.

Zriedka (najmä pri častejších kratších jazdách so studeným motorom) sa môže porúčať EGR ventil, čo sa prejavuje svietiacou kontrolkou či kolísaním ťahu a pod.

DPF filtre (systém) sa prezentujú solídnou životnosťou, problémy sa zvyčajne vyskytujú až po väčšom nájazde, obvykle až nad 200 000 – 250 000 km.

Z hľadiska prípadných finančných nákladov na opravu je výhodou, že dieselové motory neobsahujú dvojhmotový zotrvačník.

Servis

Výmena oleja je naplánovaná na pevný interval 20 000 km, v prípade novších 1,6 CRDi až 30 000 km alebo jeden rok. Napriek viac ako 5 litrovej olejovej náplni (1,6 CRDi) sa neodporúča naťahovať výmenu na 30 000 km, ale olej vymeniť po maximálne 20 000 km (pri častejšom jazdení na kratšie trasy max 15 000 km alebo po jednom roku.

Motorový olej sa odporúča o viskozite 5W-30, alternatívne 0W-40, 5W-40 API SL alebo SM ACEA A3, v prípade dieselov s DPF (po 2010) je potrebný tzv. bezpopolový olej so špecifikáciou ACEA C3.

Výmena oleja v automatickej prevodovke sa odporúča každých 60 000 km.

Motory 1,4 CVVT, 1,6 CVVT a 1,6 CRDi majú tzv. bezúdržbovú reťaz.

Vzduchový filter sa odporúča meniť každých 30 000 km resp. každej druhej výmene oleja, zapaľovacie sviečky sa obvykle menia každých 40 000 km a palivový filter pri dieseloch každých 60 000 km resp 4 roky.

V prípade benzínových motorov CVVT sa odporúča kontrola ventilovej vôle každých 80 000 km a pri prestavbe na LPG najneskôr každých 40 000 km.

Prednosti a nedostatky

Najčastejšie poruchy

Autorubik odporúča

Motory