Zastavil ma policajt – tipy ako sa brániť

Výskyt policajtov, prezývaných v reči pospolitého ľudu chlpatí, je niekedy na našich cestách väčší ako slimákov po daždi. Pre mnohých motoristov znamená stretnutie s nimi stres alebo hnev a nájdu sa aj takí, ktorým konverzácia so zeleným orgánom nerobí žiaden problém, ba skôr naopak. V článku budeme popisovať niektoré možnosti, ktoré môžu motoristovi pomôcť zabrániť neoprávnenej pokute alebo buzerácii, či pomôcť zmenšiť strach zo zastavenia chlpatej hliadky. Taktiež prinesieme rady ako postupovať, keď už je hrozba pokuty alebo zadržania vodičského preukazu neodvratná.

Zo všetkých strán počúvame, že policajti majú pomáhať a chrániť. Jedným dychom treba dodať, že mnohí z nich to aj robia. Na druhej strane, nezriedka sa stáva, že policajt svoje postavenie tak trochu zneužíva. Dopravnou optikou povedané, slovenskí motoristi sa až príliš často stávajú terčom dômyselne nastražených radarových pascí alebo neprimeranej prísnosti, ktorá mnohokrát hraničí so šikanovaním. Na rovinu treba napísať, niekedy sa objavuje aj korupcia. Určite každý motorista pozná dopravné úseky, ktoré sú z pohľadu rizika dopravnej nehody bezproblémové, ale skrášľuje ich nezmyselná 50-ka alebo iná podobne nelogická dopravná značka (alternatívy ako napr. 60-tka akoby prestali existovať). Určite úplnou náhodou práve na týchto z hľadiska nehodovosti bezproblémových miestach číhajú skrytí policajti a veselo kešujú úbohých slovenských motoristov (akoby nestačili rôzne poplatky, drahé palivá, či dane…). Takýchto kešpointov sú na Slovensku stovky ak nie tisíce a neriešia nič iné, ako prasprosté napĺňanie bezodnej štátnej kasy.

Zjednodušene by sa dalo napísať, že slovenskí policajti pomerne často zbytočne prísne postihujú z pohľadu bezpečnosti premávky zanedbateľné priestupky, namiesto toho, aby cielene vyhľadávali a riešili – trestali skutočne nebezpečných vodičov, ktorých je z celkového počtu motoristov len zlomok. Mnohokrát je zaujímavý aj samotný dialóg medzi uniformovaným orgánom a potencionálnym sponzorom štátnej pokladne. Keďže aj policajt je len človek, jeho správanie môže byť príjemné a milé, no niekedy naopak arogantné ba až odporné. Často krát sa mi stalo, že niektorí policajti sa správajú ako by ich jedna óbermater mala. Som policajt a kto je viac. Požral som všetku múdrosť sveta, som riaditeľom zemegule a od všetkého mám dva kľúče, tak mi len skúste oponovať. A práve tu nastáva problém. Ak natrafíte na „chlpa“ v takomto nadľudskom stave a náhodou mu nesadnete, je takmer isté, že sa nejaká tá nedokonalosť na vašej jazde alebo vozidle nájde a vy obídete s mastným flajstrom. To aj v prípade, ak tá nedokonalosť je iba výplod v myslení nadľudského orgánu. V tom prípade sú len dve možnosti. Súhlasiť s policajtom – zacvakať, alebo nesúhlasiť a postúpiť priestupok na vyššiu inštanciu, teda priestupkové oddelenie bydlisku prislúchajúcej „chlpárne“. Predsa na snahe brániť sa proti nespravodlivému alebo neprimerane prísnemu postupu polície a úradov nie je nič zlého, samozrejme ak všetko prebieha v medziach slušnosti a platnej legislatívy.

Ako postupovať pri zastavení policajnou hliadkou

1. Za prvú radu možno považovať informáciu, že s políciou sa zásadne zbytočne nediskutuje. Policajt je zo zákona povinný vás poučiť a informovať. Ak vám teda položí otrepanú otázku: „pán vodič, viete akého priestupku ste sa dopustili?„, kľudne odpovedzte: „nie, to neviem, ale vy mi to určite poviete„. Pamätajte, zbytočným kecaním sa nielenže zamotáte, ale aj riskujete, že sa k nejakému priestupku o ktorom možno ani sám policajt pred chvíľou nevedel priznáte. Dôkazné bremeno je na strane policajta, a tak mu to neuľahčujte ak nemáte situáciu ako sa povie pod kontrolou.

2. Druhou dôležitou radou je zbytočne neplatiť. Platí to najmä v prípade, ak ste si istý, že daný priestupok ste nespáchali. Ak totiž pokutu zaplatíte, prakticky ste uznali svoju vinu. Následne je totiž takmer nemožné situáciu opätovne riešiť, keďže podľa priestupkového zákona (§ 84 ods. 3 zákona č. 372/1990) sa proti blokovému konaniu nemožno odvolať a nie je možné takéto konanie ani obnoviť. Ak ste teda presvedčený, že ste priestupok nespáchali odmietnite pokutu zaplatiť, čím sa posunie celá záležitosť do správneho-priestupkového konania. Samozrejme, pri posudzovaní či ste priestupok spáchali alebo nie, je treba zachovať chladnú hlavu a zostať v jednaní s policajným orgánom slušný a vecný.

Vo svojom presvedčení, že ste policajtom popisovaný priestupok nespáchali zotrvajte a pokutu neplaťte ani v prípade, ak sa vám policajt vyhráža zadržaním vodičského preukazu alebo informáciou, že pokuty sú v správnom konaní vyššie. Vo všeobecnosti sú pokuty v správnom konaní vyššie, ale v tomto prípade nesie dôkazné bremeno policajt, ktorý vodiča zo spáchania dopravného priestupku obvinil. Je teda veľká šanca, že dôkazy predložené policajtom budú neúplné (môže sa navrhnúť nižšia pokuta) alebo dokonca nevhodné či nepoužiteľné (v tom prípade by sa malo správne konanie zastaviť bez akejkoľvek sankcie). Taktiež na hroziace odobratie vodičského preukazu je policajt oprávnený len v prípade, ak vás obviní z vážneho priestupku, za ktorý možno uložiť trest zákazu vedenia motorového vozidla. K vážnym dopravným priestupkom patrí napríklad jazda pod vplyvom alkoholu, prejazd križovatkou na červenú, jazda po diaľnici bez diaľničnej známky, nedanie prednosti v jazde, porušenie zákazu predbiehania alebo prekročenie max. povolenej rýchlosti v obci najmenej o 20 a mimo obce o 30 km/h.

Ak ste prekročili rýchlosť o menej ako uvedené limity a s priestupkom nesúhlasíte, vodičský preukaz vám policajt nemôže zadržať. Pri konfrontácii o prekročení maximálnej rýchlosti však buďte opatrný. Policajt totiž nie je povinný vám na mieste ukázať dôkaz o prekročení rýchlosti, na druhej strane mu to nič nezakazuje. Ak ste si teda istý, že ste išli inou rýchlosťou ako sa vám snaží policajt narozprávať a nechce vám ukázať dôkaz (napr. ste išli tempomatom po diaľnici), kľudne risknite odobratie vodičáku a následne prejednanie na príslušnom inšpektoráte. Nie raz sa stalo, že si policajti prekročenie maximálnej rýchlosti doslova vymysleli a pri odmietavom a ráznom postupe vodiča o svojej nevine rezignovali a vyhovorili sa, že si vás pomýlili s iným vozidlom. Treba mať na pamäti, že nezaplatenie pokuty alebo bránenie sa šikane zo strany policajta si nemožno pliesť s odopieraním určitých povinností, ktoré ste povinný dodržiavať.  Napríklad za odmietnutie dychovej skúšky, sa vystavujete riziku vážneho a zbytočného postihu.

V prípade ak ide o priestupok, pri ktorom vodičské oprávnenie možno zadržať alebo ste s priestupkom súhlasili a nemáte dosť hotovosti na uhradenie pokuty na mieste (platenie kartou je u nás stále v plienkach), môže vám policajt zadržať vodičský preukaz a na mieste vám vydá potvrdenie o jeho zadržaní, v ktorom povolí ďalšiu jazdu na 15 dní. Pozor, toto povolenie ale platí len na území Slovenska. Pri takomto zadržaní si však treba uvedomiť jeden fakt. Váš vodičský preukaz sa môže niekde stratiť, pozabudnúť, zle doručiť a podobne. Preto je dôležité, aby ste požiadali príslušného policajta, aby zadržaný vodičský preukaz kvôli jeho vráteniu postúpil okresnému riaditeľstvu policajného zboru v mieste vášho pobytu alebo v mieste, kde sa dlhodobo zdržiavate. Policajt musí vašu žiadosť akceptovať.

3. V žiadnom prípade nepodľahnite tlaku zo strany policajta a obzvlášť v prípade, ak sa tlak zmení na vyhrážanie. Mnohí policajti veľmi radi zneužívajú svoje postavenie a sú schopní pomocou rôznych fígľov či praktík dostať vystresovaného vodiča tam kam potrebujú. Ten sa potom prizná aj k tomu, čo nespravil. V takomto prípade sa nezľaknite a reagujte rovnakým spôsobom za využitia všetkých legálnych možností na svoju obranu. Odporúča sa nahrávať si celú situáciu na záznamové médium (napr. mobil, či dnes veľmi obľúbená čierna skrinka). Obmedzovanie nahrávania či dokonca postih za nahrávanie nehrozí, keďže policajt je verejný činiteľ, a teda ide o vykonávanie verejnej funkcie. V prípade neštandardného správania alebo problémov zo strany polície môže byť takáto nahrávka užitočná. O nahrávaní samozrejme dotyčný policajný orgán informujte.

4. Niektorí motoristi sa stretli aj so zadržaním resp. odobratím tabuľky s EČV (po starom ŠPZ). V tomto prípade treba mať na pamäti, že policajt môže odobrať tabuľku s evidenčným číslom len v prípade, ak je vozidlo technicky nespôsobilé na ďalšiu jazdu, nie je možné zistiť a vodič to nevie dokázať, že vozidlo má platnú technickú a emisnú kontrolu, taktiež v prípadoch ak nevie vodič predložiť a dokázať zaplatenie povinného zmluvného poistenia alebo ŠPZ je poškodená či nevhodne umiestnená – rôzne tuning úpravy. Policajt vás v týchto prípadoch môže vyzvať na odmontovanie ŠPZ. Ak odmietnete, môže tieto tabuľky s EČV odmontovať sám. Pri zadržaní tabuliek s EČV platí to isté pravidlo ako v prípade zadržania vodičského preukazu. Môžete teda požiadať príslušného policajta, aby zadržané tabuľky s EČV kvôli ich následnému vráteniu postúpil okresnému riaditeľstvu policajného zboru v mieste vášho pobytu alebo v mieste, kde sa dlhodobo zdržiavate. Policajt musí vašu žiadosť akceptovať.

5. Každý policajt by mal dodržiavať etický kódex vydaný ministerstvom vnútra SR: http://www.minv.sk/?eticky_kodex. Nezaškodí si tento kódex prečítať a v prípade nutnosti policajtovi pripomenúť, obzvlášť ak máte pocit, že jedná v rozpore so zákonom alebo príliš zasahuje do osobnostnej sféry jednotlivca. Ak pripomenutie nezaberie a policajt s vami ďalej jedná neslušne a porušuje vaše práva, možno vám pomôžu nasledovné rady: http://poradna-prava.sk/dok/letak_s.pdf

Časté reálne prípady a čo pri nich robiť

Najčastejšie „vymysleným“ dopravným priestupkom je údajné telefonovanie, nezastavenie na značke STOP, prejdenie plnej čiary, otáčanie na nedovolenom mieste, či nebezpečná jazda ohrozujúca ostatných účastníkov cestnej premávky. Obzvlášť časté je údajné nezastavenie na značke STOP. Problémom je jednak výhľad policajtov, ktorý nemuseli vidieť vaše zastavenie a aj vaša pozícia kde ste zastavili. Policajti často argumentujú, že musíte zastaviť tesne pred križovatkou, pravdou však je, že zastaviť môžete v takej vzdialenosti od križovatky, kde máte dostatočne dobrý rozhľad na bezpečný vjazd. Ak napriek argumentom či dokonca nátlaku policajta trváte na svojej nevine, v tom prípade posunie policajt dopravný priestupok správnemu orgánu. Pri prerokovaní priestupku na dopravnom inšpektoráte opäť platí zásada, že dôkazné bremeno je na strane polície. Tá teda musí predložiť dôkaz o vašej vine, napr. záznamom z meracieho zariadenia, fotografia či záznam z kamery. Taktiež nie je smerodajné zaužívané pravidlo, že keď ste boli vo vozidle sami a policajti boli dvaja, logicky má pravdu strana kde je viac svedkov. Slovo policajta má rovnakú váhu ako slovo obvineného vodiča a nemôže sa teda brať za najdôležitejší dôkaz slovo policajta a to ani vtedy ak je ich viac. V prípade správneho konania sú policajti v rovnocennom postavení ako ktorýkoľvek iný účastník konania, pričom môže ich byť ľubovoľný počet a správny orgán nesmie prihliadať ani na ich zamestnanie. Túto teóriu potvrdzujú aj mnohé rozsudky Najvyššieho súdu SR, ktoré sa týkali sporných rozhodnutí správnych orgánov. Najvyšší súd SR vo viacerých rozsudkoch zdôraznil, že povinnosťou správneho orgánu je zistiť všetky právne rozhodné skutočnosti bez ohľadu na to, v koho prospech svedčia (tj. či má pravdu policajt alebo vodič). To napríklad znamená, na prekročenie plnej čiary alebo telefonovania za volantom je potrebná fotografia, na preukázanie nezastavenia na STOP-ke je potrebný videozáznam.

Predvolali ma na políciu, čo teraz?

O predvolaní na správne konanie je vodič písomne informovaný doporučenou poštou. Treba sa pripraviť, že úradník na policajnom inšpektoráte je väčšinou podstatne viac fundovaný ako policajt, ktorý vám pokutu uložil. Taktiež treba byť pripravený, že úradník jedná veľmi odmerane a jeho hlavnou snahou je kolegu podržať, to znamená, priestupok vám dokázať. Vy sa však držte vyššie uvedených pravidiel. Dôkazné bremeno je na strane polície a taktiež musí správny orgán (policajný úradník) umožniť obvinenému vodičovi aktívnu spoluprácu bez toho, aby o to musel obvinený vodič požiadať. To znamená, vodič sa počas celého konania môže aktívne zapájať do debaty, komentovať-vyvracať policajné dôkazy alebo môže predkladať vlastné dôkazy na svoju obhajobu. Vlastné dôkazy môžu byť napríklad svedecké výpovede ostatných účastníkov premávky alebo aj videozáznam z rôznych záznamových médií. Pri vlastných videách však pozor. Správny orgán väčšinou tieto videá zoberie ako dôkaz, niekedy však môže tento dôkaz odmietnuť. V tomto prípade však musí zdôvodniť prečo. Taktiež môže obvinený vodič žiadať preverenie priestupku na mieste, napríklad ak policajti tvrdia, že priestupok videli a v skutočnosti z miesta kde sa nachádzali tento priestupok vidieť nemohli.

Ak sa už raz rozhodnete nenechať veci tak, to znamená podstúpiť tortúru na dopravnom inšpektoráte, nenechávajte nič na náhodu. Pripravte si všetky argumenty a bojujte. Ak totiž nemajú policajti riadne dôkazy alebo stojí výpoveď proti výpovedi, je veľká šanca, že uspejete. Výpoveď policajta totiž nemá väčšiu váhu ako výpoveď obvineného vodiča. Ako dôkaz opäť slúžia rozsudky Najvyššieho súdu, ktoré konštatujú, že ak vzniknú pochybnosti o zavinení dopravného priestupku, mal by správny orgán rozhodnúť v prospech vinníka.

Čo robiť ak v priestupkovom konaní neuspejete?

V prípade ak správny orgán nerozhodne vo váš prospech a vy ste presvedčený o svojej pravde, máte možnosť sa do 15 dní odvolať k nadriadenému správnemu orgánu. Tam napríklad môžete namietať, prečo neuznal svedecké výpovede alebo záznam z kamery či mobilu. Ak aj tam nerozhodnú vo váš prospech, je možnosť ďalej sa odvolať na príslušný krajský súd, ktorý preskúma správnosť postupu správneho orgánu. Voči rozhodnutiu krajského súdu je možné sa odvolať na Najvyšší súd SR. Pri týchto odvolávaniach si treba uvedomiť a porovnať výšku pokuty s vynaloženým úsilím – rozumej, či sa to vôbec oplatí. Niekedy však nejde o peniaze a vynaloženú námahu, ale o princíp dokázať policajtom, aby svoje konanie nabudúce prehodnotili.

Kde nájdete potrebné informácie?

• Zákon o cestnej premávke č. 8/2009 Z. z.
• Zákon 71/1967 o správnom konaní (správny poriadok)
• Zákon 99/1963 Občiansky súdny poriadok
• Zákon 171/1993 o Policajnom zbore
• Zákon 372/1990 o priestupkoch
• Najvyšší súd SR – Zbierka stanovísk a rozhodnutí
• Policajný zbor SR – informácie o blokovom a správnom konaní

Čo dodať na záver

Účelom tohto článku nie je chrániť záujmy alebo napomáhať cestným pirátom. To ani omylom aj z dôvodu, že takýto bezohľadní vodiči si väčšinou vedia poradiť sami. Či už dobrými kontaktami so „správnymi“ ľuďmi, veľkou hubou, fundovaným právnikom alebo… V praxi to znamená, že často zostanú nepotrestaní a policajný orgán, aby splnil plán (rozumej vykešoval toľko, aby bolo na odmeny) sa realizuje často na slušných vodičoch, ktorí spáchali banálne priestupky (typu zlé parkovanie, nerozsvietené svetlá, údajné nezastavenie na Stop-ke, malé prekročenie rýchlosti a pod). Pokiaľ ste ohľaduplný vodič a natrafíte na slušného policajta, ktorý ma naviac splnený plán netreba nič riešiť. Ak ale natrafíte na kombináciu povedzme menej slušného policajta s nesplneným plánom, treba byť ostražitý a snažiť sa čo najlepšie zvládnuť nepríjemnú situáciu. Možno práve vám pomôžu naše rady. Niekedy totiž policajt len skúša spôsobom keď to vyjde, tak to vyjde a keď to nevyjde, tak to nevyjde, neuvedomujúc si, že zatĺka ďalší klinec do rakvy autority a profesionality našej polície. Určite nejeden z nás videl predstaviteľov ozbrojených zložiek v médiach nariekať, ako si ich nikto neváži a aké to majú ťažké. Možno by bolo aj z ich strany treba prehodnotiť, či často používaný mocensky – silový prístup niekedy aj s prvkami vyhrážania je ten najsprávnejší. Totiž podľa väčšiny motoristov a občanov im práve takýto prístup robí tú najhoršiu reklamu. Ostáva teda veriť, že len poučení a primerane asertívni vodiči môžu tento stav postupne zmeniť k lepšiemu.